Na európskom šampionáte B-divízie chlapcov do 16 rokov v bosnianskom Sarajeve skončili naši reprezentanti na dvadsiatom mieste. Mladí Slováci dostali pod seba iba kvarteto tímov a aj hodnotenie turnaja je preto veľmi náročné. Tréner Martin Blaho predostrel dôvody nielen aktuálneho umiestnenia jeho družstva, ale aj celkového nie práve ideálneho stavu nášho predovšetkým mládežníckeho basketbalu.

S akými pocitmi ste sa vrátili po šampionáte, nakoľko sa podarilo naplniť herne a výsledkovo to, čo ste si predsavzali?

Zo šampionátu sme sa vrátili s pocitmi reálneho stavu. Nespravili sme úspech, ale ani neúspech, jednoducho sme tam, kde momentálne patríme. Nemôžem chlapcom uprieť snahu, pravdou však ostáva, že sme takmer po všetkých stránkach, ktoré si úspech vyžaduje, citeľne zaostávali za súpermi, ktorí nás porazili. 

Uvedomovali si chlapci po úvodnom triumfe nad Nórskom, že na nich čakajú súperi úplne iného rangu, nezaspali na vavrínoch?

Veľmi dobre si uvedomovali aká úroveň súperov na nich čaká, nakoľko sme ich na to všetko v dostatočnom predstihu pripravovali. Nemyslím si, že by to malo niečo spoločné so zaspaním na vavrínoch. Jednoducho sme, ako som už povedal, zaostávali takmer v každom na úspech potrebnom smere, či už sa to týka dôležitých fyzických dispozícií, miery talentu, správnych techník basketbalových pohybov, pohybovej kultúry, hernej inteligencie i logiky, rozhodovacích či reakčných schopností, správneho riešenia daných situácií, či mnohých ostatných nesmierne dôležitých a pre úspech potrebných zvykov, ktoré by mal pravý športovec, súťaživec, bojovník a človek, ktorý má naozaj ambíciu niečo v športe a v živote dosiahnuť, jednoznačne mať. A nech mi nikto nehovorí, že deti sa rodia u nás už bez schopnosti rozvíjať tieto veci a je to nemožné zrealizovať. Sú to zvyky, ktoré sa dajú jednoznačne nadobúdať.

Dôležitejšia otázka preto znie, prečo je to tak? Vôbec by som v tomto smere nevinil hráčov ani realizačný tím, pretože tí odovzdávali v rámci svojich súčasných možností a schopností maximum z toho, čo vedia a majú v sebe. Dôvodom neustále stagnujúcich výkonov a výsledkov našich reprezentácií je systém, spoločnosť a mentalita, v akej vyrastajú naše deti, pretože ten systém akoby nemal vôbec záujem z nich robiť globálne konkurencieschopných ľudí a pomáhať im stávať sa v oblastiach svojho života, ktoré si sami vybrali, bavia ich a napĺňajú (nech už to je čokoľvek, nie len šport) , najlepšími ako len byť môžu a konkurovať tak Európe či dokonca svetu.

Vôbec sa preto nečudujme, že to je z roka na rok horšie a horšie, a to môžeme vidieť vo viacerých športoch. V našej krajine, je obrovské množstvo talentovaných, vysoko inteligentných, tvorivých, ambicióznych a na svojich snoch tvrdo pracujúcich ľudí vo viacerých odvetviach. Problémom je to, že pokiaľ človek nie je „blázon“ (v dobrom) a nepomôže si sám, alebo neodíde tam, kde sa môže rozvíjať lepšie a rýchlejšie a dokonca si ho tam viac vážia ako doma, tak sa tu len veľmi ťažko môže rozvinúť na potrebné úrovne. Smutné je, akoby to nikomu ani nevadilo…

Ako vzorový príklad uvediem asi tristotisícový Island, kde za posledné roky prostredníctvom úpravy viacerých dôležitých zákonov znížili počet mladistvých užívajúcich alkohol či drogy približne o 30%, takmer v každom meste či dedine je multifunkčná telocvičňa, štát neúnavne podporuje rodiny smerom ku kultúre či športu rôznymi benefitmi a pracuje na tom, aby trávili spolu čoraz viac času rozumným a zdravším spôsobom. Deti sa nemôžu po nociach túlať po vonku a správať sa ako zvery, nároky na pohybovú kultúru národa, jeho vyššiu inteligenciu, znalosť a zručnosť, sa na školách neustále zvyšujú a hodiny telesných výchov či tréningov zlepšujú. Alebo Dáni, ktorí sa napríklad zaviazali, že spravia všetko preto, aby práve ich mládež bola najvzdelanejšia na svete. A prečo? Pretože to tak jednoducho chcú, potrebujú a nesmierne im na tom záleží, pretože to je dôležité pre budúcnosť, to je zdravé, to je rozumné, to je pre nich prioritné, najzmysluplnejšie a najdôležitejšie.

U nás? Presný opak! V každom z týchto smerov spoločensky hnijeme, pretože vysoko prevažujú individualistické a materialistické záujmy, zmýšľania, zákernosti či totálna nečinnosť, ktoré začínajú byť doslova choré a hlavne mentálne ničiace spoločnosť, bez akéhokoľvek záujmu mať zdravšiu, inteligentnejšiu, mentálne odolnejšiu, sebavedomejšiu, pripravenejšiu, schopnejšiu, uvedomelejšiu, cieľavedomejšiu a konkurencieschopnejšiu mládež, celé obyvateľstvo, či vzorovú zdravú vysoko progresívnu a prosperujúcu krajinu, v ktorej môžu ľudia dennodenne šťastne napredovať, intenzívne a správne sa rozvíjať a dosahovať svoje sny i na globálnej úrovni.  Je to o správnom, účelnom a úspešnom systéme a nastavenej mentalite. 

Pri pohľade na štatistiky sme boli predposlední v počte doskokov, rovnako aj blokov. Z hernej stránky, chýbala výška či väčšia priebojnosť pod košom?

Áno, toto je skutočnosť na ktorú sme trpeli asi najviac. Všetci súperi okrem Luxemburska, ktoré ale prišlo na šampionát prevažne s o rok mladšími hráčmi, boli od nás na každej jednej pozícií citeľne lepšie geneticky a fyzicky vybavení. 

Aké pozitíva by ste vyzdvihli na našom účinkovaní na šampionáte?

Veľkým pozitívom aj napriek nepriaznivým výsledkom bol fakt, že chlapci neustále držali spolu a podporovali jeden druhého, boli disciplinovaní a slušní kamkoľvek prišli, neboli s nimi absolútne žiadne problémy, čo sa základov slušného správania, dodržiavania životosprávy a nastavených pravidiel či správneho reprezentovania svojej krajiny týka. Sú to všetko, čo sa všeobecnej inteligencie týka, veľmi dobrí a chytrí chlapci. Pre mňa ako trénera je veľmi dôležité a pozitívne, že sa medzi nimi vytvorila skvelá medziľudská chémia, s ktorou verím, že budú pokračovať aj naďalej a ešte ju aj navýšia, nech už sa v budúcnosti každý z nich vydá akýmkoľvek smerom. 

Ukázali niektorí vaši zverenci zaujímavý potenciál dobudúcna, boli v tíme chlapci, s ktorými by sme možno mohli raz rátať aj v seniorskom basketbale smerom k reprezentácii?

Pre túto chvíľu platí skutočnosť, že v Sarajeve sa ani jeden z hráčov nedokázal v konkurencii veľkej väčšiny súperov, ktorí proti nám nastúpili, presadiť natoľko, aby mi dal dôvod jasne povedať, že sa presadí v budúcnosti aj v mužskej kategórii či dokonca reprezentácii, nakoľko to je už úplne iná úroveň, ktorá si vyžaduje omnoho viac po všetkých potrebných stránkach. Ako však vravím, ide o reálnu situáciu v tomto momente. Čo sa týka ďalšej budúcnosti, je to prevažne len a len na chlapcoch a ich prístupe, pretože dostali nesmierne množstvo progresívnych informácií, bolo im ukázané mnohé, obetovali sme im množstvo času a energie, zabezpečili kvalitnú prípravu a servis v nej, boli testovaní situáciami a zažili veľmi veľa užitočných skúseností a lekcií, ktoré potrebujú a môžu im vo vysokej miere pomôcť, aby sa stávali čo možno najlepšími nielen športovcami, ale aj osobnosťami a ľuďmi do života, akými len byť môžu. Ak s tým všetkým, čím si mali možnosť za posledné týždne prejsť, vynaložia správne a účelne, môžu v živote mnohé dosiahnuť. A aj po basketbalovej stránke sú tam určité tipy, ktoré sú ešte vo všetkých dôležitých smeroch vo vývoji, preto treba byť s nimi trpezlivý, ale ak sa budú o svoj herný a osobnostný progres poctivo starať a budú zdraví, tak nevidím dôvod prečo nie.

 

Foto: fiba.com