Prípravné zápasy sú minulosťou, pozornosť basketbalistov Slovenska sa už naplno upriamuje k štartu druhej fázy predkvalifikácie ME 2025. Naši reprezentanti vo štvrtok v Leviciach privítajú Nórsko a v nedeľu sa predstavia v Skopje proti Severnému Macedónsku. Budú sa však musieť zaobísť bez Vladimíra Brodzianskeho, a to je riadna komplikácia.

Slováci absolvovali pod taktovkou nového kouča Aramisa Nagliča zatiaľ tri stretnutia. Najprv predminulý týždeň za zatvorenými dverami podľahli Maďarom 67:72. Uplynulý štvrtok v Pezinku po výbornom finiši len tesne nestačili na Švajčiarov 57:59 a o deň neskôr prehrali s rovnakým súperom po ďalšej vybičovanej koncovke 62:68. Žiadne víťazstvo a tri tesné prehry by samé osebe nepredstavujú zásadný problém, veď išlo o priateľské zápasy. Znepokojujúcejšie než bilancia, sú poznatky, ktoré tieto duely priniesli.

Bolo evidentné, že kým sa hrá rýchly basketbal, slovenskému výberu to vyhovuje a je konkurencieschopný. Ale keď súper zareaguje, pribrzdí našich v tranzícii, prinúti ich hrať pozičný basketbal, začnú sa prejavovať individuálne nedostatky. Nielen herné, ale tiež vyplývajúce z toho, že na jednotlivých pozíciách máme spravidla nižších a silovo slabšie pripravených hráčov ako naši súperi – samozrejme, až na výnimky. Helvéti nám to dali naplno pocítiť: keď potrebovali, jednoducho Slovákov pretlačili, kontrolovali doskoky pod vlastným košom a nekompromisne sa tlačili aj na útočný doskok. Z toho rezultovali druhé i tretie šance. „Švajčiari mali fyzicky vyspelejší tím než my. Keď sa hralo pomalšie, skúšali sme dlhšie útoky, bol to fyzicky náročnejší basketbal, zastavili nás, prebrali. Na ihrisku mali nezriedka piatich dvojmetrových hráčov, navyše mobilných, tvrdých. Z toho vyplýval rozdiel. Keď hráme rýchlo, je to lepšie, musíme sa ale naučiť ešte viac využívať naše prednosti. To je správna cesta pre túto zostavu, ktorú momentálne máme k dispozícii,“ zamyslel sa chorvátsky odborník Naglič.

Netreba pochybovať, že diametrálne odlišne by vyzeral herný prejav slovenského výberu, ak by pod košom mohol počítať s Vladimírom Brodzianskym. Nik ďalší zo Slovákov nie je schopný byť taký produktívny spod koša ako trojnásobný víťaz ankety o nášho najlepšieho basketbalistu. Nik nedokáže rovnako dobre podržať loptu chrbtom ku košu a buď sa aj cez zdvojenie natlačiť do zakončenia, alebo vyhodiť loptu na voľného spoluhráča. Brodziansky, ktorý pre problémy s členkom vynechal predošlý asociačný termín na prelome júna a júla, sa s tímom pôvodne pripravoval, no uplynulý týždeň musel absolvovať zdravotnú prehliadku u svojho nového zamestnávateľa v Turecku, v istanbulskom Basaksehire. Správy, ktoré odtiaľ prišli, pridali členom nášho realizačného tímu ďalšie vrásky. Aktuálny stav najvýraznejšej opory komentoval Michal Ondruš, koordinátor mužskej zložky SBA: „Nemá ešte stopercentne ukončenú rekonvalescenciu po zranení členka, preto sme, aj po dohode s hráčom, dospeli k záveru, že bude lepšie neriskovať zápasovú záťaž.“ Navyše, v príprave nebol stopercentne fit ďalší pivot Michael Fusek a až včera sa do nej zapojil Tomáš Pavelka ktorý cez leto prestúpil zo Španielska do estónskeho Tartu. Boris Bojanovský s Viktorom Juríčkom sa už skôr ospravedlnili z osobných dôvodov.

Hrať sa, samozrejme, dá aj s nízkou zostavou. Tzv. small ball je v modernom basketbale obľúbený a efektívny, no vyžaduje si vyššiu palebnú silu spoza trojkového oblúka a tiež schopnosti zbierať doskoky. V príprave Slováci zatiaľ neukázali ani jedno ani druhé. Čo však potvrdili, bola bojovnosť, ochota tvrdo pracovať, obetovať sa v obrane. To nie je málo a zaslúžene za to zožali komplimenty trénerského štábu i publika. Za pozornosť tiež stál piatkový individuálny výkon rozohrávača Mária Ihringa, autora 22 bodov, a dobré minúty v najcennejšom drese pridali aj viacerí jeho kolegovia. „V obidvoch zápasoch so Švajčiarskom sme sa dostali na rozdiel jedného útoku. To je jednoznačné pozitívum. Striedali sa dobré momenty s negatívnymi. Teraz sa musíme čo najdôslednejšie vyvarovať toho, aby sme súpera nechali ujsť do nejakého náskoku, lebo dostať sa späť do týchto zápasov stojí obrovskú energiu,“ skonštatoval asistent Michal Madzin.

Slovenská reprezentácia má rozhodne na čom stavať, čas však hrá proti nej. Pripomíname, že situácia, v ktorej sa ocitla, je zradná. Na jednej strane dozrieva generácia, od ktorej sa právom očakávajú lepšie výsledky, no zároveň naša hráčska špička je príliš úzka a systém nežičí výkyvom formy. Postup do „veľkej“ kvalifikácie ME 2025 majú pritom istý iba víťazi skupín, kým ostatní budú mať ešte akú – takú príležitosť na reparát.

NEPODCENIŤ TRPASLÍKA!

Z basketbalovej perspektívy nám Nórsko môže pripadať ako trpaslík. Pred desiatimi rokmi nemala tamojšia federácia dostatok prostriedkov, aby mohla financovať mužskú a ženskú reprezentáciu, a tak národné tímy jednoducho rozpustila. Na mapu sa Nóri vrátili až v roku 2018 a hneď získali striebro na európskom šampionáte tzv. malých krajín. Do kvalifikačných bojov o Eurobasket vstúpili po prvý raz od roku 2001! Aj keď by sa mohlo zdať, že na úvod druhej fázy predkvalifikácie si Slováci už ľahšieho súpera nemohli želať, neradno Nórov podceňovať. Ak vycítia príležitosť, dokážu hrýzť. Azda všetci máme ešte v pamäti, že Slovákov takto vo vlaňajšej predkvalifikácii MS 2023 dohrýzlo Luxembursko. Podobný scenár sa viac nesmie zopakovať, pretože prípadná strata by sa v D-skupine v konkurencii Severného Macedónska a Dánska doháňala len veľmi ťažko.

 

Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.