Dievčenská i chlapčenská reprezentácia do 16 rokov sú už späť z Katovíc z turnaja olympijských nádejí krajín V4. Oba výbery s cennými skúsenosťami z medzinárodnej konfrontácie s rovesníkmi a rovesníčkami z Českej republiky, Poľska či Maďarska a celkom novými podnetmi. Dievčatá navyše aj s potešiteľným umiestnením, keďže obsadili druhú priečku.

Do Poľska odcestovali obe družstvá – dievčatá pod vedením trénera Petra Jankoviča a chlapci pod taktovkou kouča Richarda Ďuriša – ako jedna výprava na druhý sviatok vianočný. Už o deň neskôr ich čakali úvodné stretnutia. Dievčatá v pondelok zdolali domáce Poľsko 71:64, ale na druhý deň utrpeli debakel 45:82 s Maďarskom. V stredu však dokázali uspieť proti Českej republike a po víťazstve 62:55 si zaistili solídnu druhú priečku. Chalani sa s turnajom rozlúčili bez víťazstva, keďže na úvod prehrali s Čechmi 54:67, v utorok s Maďarmi 60:94 a nakoniec aj s Poliakmi 54:80.

Dobrou správou je, že Slovensko malo dvojnásobné zastúpenie v All-star tímoch. Medzi dievčatami sa tejto pocty dostalo Nataši Taušovej, z chlapcov najviac vyčnieval Richard Ondruš, strelecký líder nášho výberu. Nie je bez zaujímavosti, že jeho starší brat Alex bol pri tom, keď si Slovensko, rovnako pod vedením kouča Ďuriša, v roku 2016 vybojovalo postup na ME A-divízie, ktoré o rok neskôr hostila Bratislava.

Keďže pre oba výbery ide o prvotné medzinárodné skúsenosti, netreba preceňovať druhé miesto dievčat ani upadať do depresie z poslednej priečky chlapcov. Skôr sa treba poučiť a načerpať inšpiráciu. Aj tu, v regióne Vyšehradskej štvorky, možno vysledovať, kam sa uberá moderný basketbal. O to absurdnejšie vyznieva, že naše výbery sa, teda naši mladí basketbalisti a basketbalistky, sa na rozdiel od Čechov a Češiek, Maďarov a Maďariek, Poliakov a Poliek, museli na turnaji predstaviť po dlhšom zápasovom výpadku spôsobenom absurdne nastavenými protipandemickými opatreniami, na ktoré už pred turnajom upozorňovali nielen obaja lodivodi, ale ktoré vytrvalo – avšak zatiaľ len s veľmi limitovanými úspechom – kritizuje takmer celá športová verejnosť, basketbalovú obec nevynímajúc. Dodajme, že ak by sa nedarilo tie najväčšie talenty zaraďovať do tréningového procesu celkov najvyššej mužskej i ženskej súťaže, mali by aj oni v dôsledku týchto opatrení za sebou tréningový výpadok, s ktorým sa v týchto časoch boria tisíce mladých športovcov a športovkýň, ich trénerov a rodičov. Aj to – avšak nielen to – by nám malo poslúžiť ako podnet na zamyslenie…

Podnetov na zamyslenie i ďalších postrehov, je však podstatne viac. A nás teší, že exkluzívne pre slovakbasket.sk sa o svoje poznatky podelili Martin Pospíšil, ústredný tréner ženskej zložky Slovenskej basketbalovej asociácie a Michal Ondruš, koordinátor mužskej zložky SBA.

Michal Ondruš hodnotil počínanie našich chlapcov a pozrel sa naň komplexne: „Sledoval som účinkovanie mužskej reprezentácie U16 v Katoviciach. Bola to prvá vážnejšia zápasová previerka – dá sa povedať, že prvá oficiálna – chlapcov ročníka 2006 a mladších. Je to tradičný turnaj, ktorý dáva tímom U16 možnosť prezentovať sa a zistiť, kde sa nachádzajú v porovnaní s konkurenciou z okolitých štátov. U chlapcov sme sa stretli s tvrdou realitou. Majú za sebou tri výsledkovo neúspešné zápasy, v ktorých súperi boli jasne lepší. V tomto momente však nie je výsledok až taký podstatný. Podstatnejšia je hra a obraz hry. Tam sa jednoznačne ukázalo niekoľko faktorov, o ktorých roky rozprávame. A to je vyššia agresivita na strane súperov, teda agresívnejšia a fyzickejšia hra. Pri tej agresivite v dnešnom mužskom basketbale všetko začína i končí. Druhým faktorom bola zjavná nevyhratosť našich mladých basketbalistov, z veľkej miery zapríčinená tým, že v ostatných dvoch covidových sezónach sú podmienky pre výkonnostný šport, pre individuálny rozvoj hráčov, totálne mizerné. Takmer nulové. V Katoviciach bolo vidno, ako nám už len okolité krajiny obrovsky unikajú. Je otázne, či ten vlak – a je to rýchlik – bude vôbec možné niekedy dobehnúť. Je takmer nemožné konkurovať hráčom, ktorí v posledných dvoch rokoch mohli plnohodnotne trénovať, hrať súťaže a konfrontovať sa s rovesníkmi. My na Slovensku? Občas môžeme trénovať, ale tréning je tréning a zápas je zápas. Výkonnostný progres nie je možný bez zápasovej konfrontácie. Na druhej strane, treba sa na to pozrieť aj pozitívne: v tých troch zápasoch sme videli pasáže, ktoré boli z našej strany basketbalovo vydarenejšie. Netreba zabúdať, že družstvo nebolo kompletné a z rôznych dôvodov mu chýbalo viacero hráčov, ktorí do tohto výberu patria a budú patriť. Ďalšia vec, vieme, že ak títo basketbalisti budú môcť riadne trénovať, hrávať zápasy a budú zdraví, ich kvalita je kdesi inde než ako sa manifestovala na tomto turnaji. Ak teda tá dnešná situácia bude iná, družstvo bude konkurencieschopnejšie, pretože má potenciál zlepšiť sa ako celok a aj na každom jednom poste. Ak teda bude mať podmienky na serióznu prípravu, súhra i tímový výkon bude na inom leveli, než sme videli v Katoviciach. Tím U16, okrem šampionátu B-divízie, čaká v lete aj „malá olympiáda“ EYOF v Banskej Bystrici, takže družstvo má pred sebou veľmi peknú víziu, ktorá by mala gradovať v lete. Zároveň to znamená, že máme pred sebou náročných šesť mesiacov a plno práce, aby sme tímu zabezpečili adekvátne podmienky, nech môže dôstojne reprezentovať Slovensko.“    

Martin Pospíšil sa doslova pár minút po návrate z Poľska, rovnako objektívne pozrel na počínanie dievčat: „Turnaj V4 priniesol presne to, čo potrebujeme pre naše mladé reprezentácie, a to konfrontáciu s kvalitnými súpermi. Je to pre nás jediná cesta ako posúvať hráčky na vyššiu úroveň. Výsledkovo je druhé miesto cenné a víťazstvá nad Polkami a Českou republikou ukázali, že naše reprezentácie ešte stále môžu vyhrávať nad krajinami, kde sú diametrálne odlišné podmienky pre šport a rozvoj talentov. Maďarky ukázali vysokú úroveň pre túto kategóriu a je veľký predpoklad, že tento tím bude bojovať o zaujímavé umiestnenie v A-kategórii ME. Čo je najviac pozitívne, že hráčky tejto kategórie sa zlepšujú a nie je tam stagnácia, čo je v tomto covidovom období kľúčové a je to skvelou vizitkou pre nich samé a samozrejme, pre trénerov, ktorí s nimi pracujú. A čo by som vytiahol ako negatívum? Áno, boli momenty, keď sa chybovalo a hra nebola podľa predstáv, ale to je vecou prirodzeného vývoja. Podstatné je, aby už hráčky mali možnosť hrať a trénovať bez obmedzení, pretože momentálna situácia nám neumožňuje ukázať ešte väčší potenciál mladých basketbalistiek a samozrejme, aj basketbalistov. V Poľsku, Maďarsku aj Česku sa trénuje a hrá bez obmedzení. U nás nie a aj preto vnímam výkonnosť hráčok U16 v pozitívnom svetle. Všade, v týchto krajinách, ma šport mládeže mimoriadnu dôležitosť a prihliada sa na naň v Covid opatreniach. Bohužiaľ, u nás nie. Bolo by skvelé, keby sa kompetentní zamysleli, že šport nie je iba o samotnom športovaní, ale má mimoriadne benefity pre mentálne zdravie našich detí, na čo sa vo veľkej politike trocha zabúda. Bohužiaľ.“