Slovenská basketbalová reprezentácia mužov do 20 rokov má za sebou svoj tohtoročný vrchol – B-kategóriu majstrovstiev Európy. Na šampionáte v Sofii napokon obsadila družina okolo trénera Ivana Kurillu 17. pozíciu. S reprezentačným kormidelníkom sme hodnotili účinkovanie slovenského výberu, ale aj medializované informácie, ktoré prichádzali počas prípravy na ME.

„Boli to moje ôsme, možno deviate ME. Ukazuje sa to, čo po minulé roky. Tímy, ktoré majú hráčov so skúsenosťami z najkvalitnejších európskych mužských súťaží, sú na ME hore. ‚U20‘ je totiž mužská kategória. Ak tieto skúsenosti a schopnosti nemáte, tak musíte pracovať na tom, aby slovenský tím urobil prípravného obdobia čo najväčší posun s hráčmi. To isté platí aj počas ME. Samozrejme, musia tomu obetovať všetko, preto treba prispôsobiť hráčom aj herný systém, aby ste dosiahli čo najlepší výsledok, lebo reprezentujete krajinu na medzinárodnej scéne. Niekto sa posunie dopredu, niekto nie. Taká je momentálna situácia u nás. Prebehli tu názory, či má byť alebo nemá byť táto kategória súčasťou ME. Celá Európa však túto kategóriu hrá. Iné krajiny sa môžu vyjadrovať, čo s touto kategóriu, my sme však basketbalový trpaslík. Je predmetom reprezentačnej komisie, aby posúdila, čo ďalej na úrovniach všetkých reprezentácií,“ začal Kurilla s obšírnym hodnotením ME.

Jeho zverenci mohli mať víťazný vstup do šampionátu, ale Estónsku napokon podľahli 71:73 po predĺžení. Potom prišli tri prehry za sebou – so Slovinskom (49:71), Bulharskom (56:69) a Albánskom (71:77). Práve tieto výsledky zosunuli Slovákov do spodnej vetvy. V závere si však napravili chuť troma víťazstvami v rade – nad Moldavskom (100:58), Azerbajdžanom (109:69) a Kosovom (82:73). Vďaka tomu obsadila slovenská reprezentácia 17. miesto. „Stálo nás to množstvo fyzických, ako aj psychických síl. Naše výsledky boli na danú zostavu vyrovnané. Potom si zlomil prst Dominik Havel, takže sme na poste rozohrávača ťahali s Matejom Majerčákom a Dávidom Javorským, pri čom obaja nie sú klasickým rozohrávačmi. V tomto smere sa nemáme za čo hanbiť,“ myslí si reprezentačný tréner.

Šance slovenského výberu na vyššie umiestnenie v Sofii mohli byť lepšie, lenže tím postihli početné absencie, respektíve zranenia, o ktorých sa popísalo už množstvo riadkov. „Malo to veľký dopad, Slovensko nedisponuje širokým kádrom, že môžeme vymeniť hráča za hráča. Na niektorých pozíciách nemáme vôbec náhradu. Keď sme s realizačným tímom bilancovali po ME, tak sme na všetkých troch zrazoch mali asi štyroch hráčov, ktorí absolvovali celú prípravu, čo je do plaču. Nejdem ani rozoberať, v akom kondičnom stave prišli niektorí hráči na prvý zraz. Je veľký rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou v slovenskom basketbale. Musíme vychovať novú generácie, nielen v basketbale, ale predovšetkým v myslení,“ vyhlásil Kurilla.

Podobne ako medzi ženami, tak aj tu sa ukázali minimálne skúsenosti hráčov s najvyššou súťažou. „Ja rešpektujem, že tí hráči, čo reprezentovali, tak chceli prísť. Niektorí boli na ME prvýkrát, bez skúseností na takomto turnaji, to je tiež na zamyslenie. Náš káder a jednotliví hráči mali v prvom rade veľké nedostatky po individuálnej stránke, ich herná skúsenosť sa nedala porovnávať s konkurenciu v B-kategórii. Možno Majerčák má hernú prax, no musí rozmýšľať čo ďalej, pretože keď hral v lige, tak to automaticky neznamená, že bude najlepší hráčom. Maťo vie, koľko musí na sebe pracovať, aby svoje nedostatky odstránil. Ostatní chalani hrávali v Česku iba juniorku, napríklad Milan Szabó má odohraných desať zápasov za celú sezónu, pretože tam bol braný ako zahraničný hráč. Pevne verím, že keby mal dve dobré sezóny na Slovensku, tak je dnes výborný hráč. O rolách v tímoch ani nejdem hovoriť, niektorí sami urobili chybné rozhodnutia pri výbere tímu. Buď niektorí zmenia pôsobiská a ukážu, že majú na to, alebo nech doštudujú na školách a basketbal sa stane ich hobby, pretože na viac nemajú. Zahraničné akadémie nám týchto možno v minulosti talentovaných hráčov likvidujú a následne predávajú na americké univerzity. Potom ešte v médiách z nich vytvárame ‚superhviezdy‚, ktoré ešte nič nedosiahli,“ zamyslel sa skúsený kormidelník.

Na hodnotenie a budúcnosť výberu do 20 rokov je ešte priskoro, no Kurilla niečo na záver načrtol: „V tíme bolo sedem hráčov, ktorí ešte aj budúci rok môžu hrať. Matej Siládi bol dokonca ročník 2000. Dostal príležitosť, aká sa v jeho veku len tak niekomu nenaskytne. Má veľký potenciál. Keď prišiel na ihrisku, tak bol stále plusovým hráčom pre tím. Prišiel však kondične nepripravený. Hráči musia pracovať na sebe po skončení sezóny, nie oddychovať. Svoj názor budem prezentovať v septembri/októbri na reprezentačnej komisii, tam sa bude rozhodovať, čo v ďalšom reprezentačnom cykle.“

Autor: Michal Duchovič

Foto: Fiba.basketball, Facebook