S reprezentačným tímom chlapcov do 16 rokov absolvoval v Poľsku na turnaji olympijských nádejí premiéru na trénerskej lavičke Martin Blaho. Aké dojmy v ňom zanechalo trojzápasové zápolenie spolu s prípravou, to sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

– Ako by ste komplexne zhodnotili účinkovanie reprezentačného tímu na turnaji olympijských nádejí?

„Na turnaj sme išli s cieľom ešte lepšie spoznať a otestovať si vybraných hráčov v rôznych situáciách, či už na ihrisku, ale aj mimo neho. Tento účel to splnilo, čiže ho pre nás hodnotím pozitívne a hlavne progresívne, nakoľko sme sa opäť posunuli ako tím a jednotlivci vyššie. Pozitívny je aj fakt, že chlapci zatiaľ ťahajú za jeden povraz, chcú napredovať a nevidím jedinú osobu, ktorá by robila veci pre vlastný osoh viac ako pre úspech národného tímu Slovenska.“

– Tri zápasy, tri prehry? Mohla byť táto bilancia lepšia?

„Samozrejme, vždy môže byť všetko lepšie, aj výsledky aj výkony, avšak vzhľadom k tomu, že sa jednalo o naše prvé oficiálne zápasy a hlavne o prípravu do budúcna a skúšanie rôznych alternatív, tak je pre mňa v tejto chvíli najdôležitejší náš tímový progres, ktorý sme na tomto turnaji zaznamenali. Pamätám si, ako som ako 20-ročný člen reprezentácie SR v roku 2007 bol svedkom toho, keď sme počas prípravy nevyhrali snáď ani jeden zápas, dlhšie sme sa hľadali a zohrávali, na ME sme to dotiahli až do štvrťfinále, kde sme prehrali s Fínmi o jeden bod trojkou v poslednej sekunde. Vtedy ich viedol tréner súčasnej mužskej reprezentácie p. Henrik Dettmann a v ich kádri bolo hneď niekoľko hráčov, ktorí dnes podávajú skvelé výkony aj v ich neustále sa zlepšujúcom mužskom národnom tíme. Preto je pre mňa teraz najdôležitejšie, aby sme boli zdraví, neustále napredovali a čo možno najlepšie výsledky pre nás, nech prídu v ten správny čas. Chce to ‚len‚ systematicky a progresívne pracovať.“

– Čo sa ukázalo ako najviac rozdielové v jednotlivých zápasoch?

„Jednoznačne telesné dispozície hráčov (výška a dĺžka rúk), a to takmer na všetkých pozíciách. Realita bola taká, že každý tím na turnaji mal minimálne troch hráčov nad dva metre, ktorí neboli iba vysokí, ale vedeli sa aj slušne na ihrisku pohybovať, mali prehľad v hre a narobili nám dosť problémov. My sme nedisponovali ani jedným hráčom vyšším ako dva metre. Pohybovými či hernými schopnosťami, spolu s herným IQ, prehľadom a úspešnosťou streľby sme nevyčnievali natoľko, aby sme ich zastavili a predčili v takej miere, aby to stačilo na víťazstvo. Naši hráči sa jednoducho zrazu ocitli v realite, kde sa všetko okolo nich pohybuje a rozhoduje rýchlejšie a efektívnejšie a na všetky vykonávané pohyby a rozhodnutia majú zrazu omnoho menej času a priestoru, ako je tomu v našich mládežníckych ligách. Veľmi dôležitým faktorom bola tiež spomínaná úspešnosť našich zakončení, ktorá bola z našej strany veľmi nízka, nech už sa to týkalo trestných hodov, zakončení spod koša, za dva aj za tri body, a to aj napriek tomu, že sme si často dokázali vytvárať prostredníctvom nášho útočného systému veľmi sľubné a otvorené pozície na zakončenia. Pri skladbe tímu aký máme, je nesmierne dôležité, aby sme hrali rýchlo, vysoko inteligentne, zodpovedne a boli schopní zakončovať s omnoho vyššou percentuálnou úspešnosťou streľby ako súper, hlavne ak si zoberieme do úvahy fakt, že v každom zápase doskakujú súperi o 15 – 20 lôpt viac ako my a druhú šancu skórovať v jednom útoku nedostanete iba tak ľahko.“

– Ste len na začiatku prípravy, ako vám v tomto smere pomohlo účinkovanie na turnaji?

„Každá jedna spoločná chvíľa, či už je to tréning, videoanalýza, spoločné rozhovory, sústredenie, zápas, či turnaj sú pre nás nesmierne dôležité, posúvajú nás vpred a pomáhajú nám stavať sa čoraz viac znalšími, zručnejšími, zohratejšími, súdržnejšími a celkovo lepšími, či už z hľadiska tímového alebo individuálneho. Preto som ako tréner za účasť na ňom nesmierne vďačný a považujem ho za veľkú pomoc pre našich hráčov a nás trénerov.“

– Čo ukázal turnaj, na čom treba najvýraznejšie popracovať, respektíve čomu sa venovať?

„Aj napriek telesným hendikepom, vždy existuje cesta ako sa presadiť. Vyžaduje si to však výrazne popracovať na tom, aby naša útočná súhra a prevedenia vykonávaných pohybov boli priam dokonalé na čele s perfektným časovaním, rozmiestnením, účelnými pohybmi a omnoho vyššou úspešnosťou zakončení, individuálne a tímové obrany boli doslova nepriechodné a celková herná inteligencia, intenzita a vykonávaný tlak na súpera s tempom hry na oboch koncoch ihriska vždy na dvojnásobne vyššej úrovni ako súperi. Je toho dosť, je to náročné, ale určite nie nemožné. Ak postoje, prístup, myslenie a každodenné činy všetkých našich hráčov budú nastavené a realizované týmto smerom, tak prídu aj výhry, tie si však musíme zaslúžiť svojimi schopnosťami nadobúdaním v každodenných progresívnych tréningoch.“

– Aký zmysel majú v tejto kategórii takéto turnaje?

„Zmyslom je spoznať, vidieť a na vlastnej koži pocítiť konkurenciu, ktorá nás čaká v lete na B-divízii ME v Sarajeve, otestovať sa a dobre sa na ňu pripraviť. Ďalší veľmi dôležitý zmysel pre nás spočíva v tom, že aspoň na pár dní vystúpia naši chlapci z niekedy veľmi pohodlnej a zavádzajúcej slovenskej športovej bubliny do sveta reálnejšieho, tvrdšieho basketbalu a konkurencie. Keď vám to 15-ročný dlhonohý, dlhoruký pohyblivý Poliak hrajúci na pozícii krídla zarazí z dvoch nôh dvoma rukami s faulom do tváre alebo vás potrestá za každú jednu otvorenú strelu, ktorú mu svojou naivitou ponúknete, úspešnou trojkou s úspešnosťou 40% a vyššie, plus vás ich tím zatlačí tak, že neprejdete cez polku ihriska, hneď pochopíte, kde ste a na čom treba pracovať, aby ste sa presadili aj mimo našej krajiny. Pozitívom ale je, že pokiaľ nerátam telesnú stránku a atletizmus, tak sme mali úseky, kde sme súperov dokázali predčiť naším nasadením, tvrdosťou a energiou v obrane, chytrosťou či zručnosťami v útoku, ako aj taktickou disciplínou a kvalitným prevedením vykonávaných pohybov na oboch koncoch ihriska.“

– Čo ďalšie vás čaká s reprezentačným tímom v roku 2018?

„Pevne verím a dúfam, že tak ako aj Česi, ktorí majú v pláne veľkonočný turnaj v Barcelone a neskôr viacero spoločných sústredení, či Maďari, ktorí absolvujú náročný turnaj na Balkáne (Srbsko, Bulharsko, Rumunsko), tak sa aj nám podarí absolvovať pre progres nášho tímu veľmi účelnú časť prípravy v období veľkonočných prázdnin. Detaily sú zatiaľ v štádiu riešenia, intenzívne však so svojim realizačným tímom a SBA pracujeme na tom, aby chlapci dostali čo možno najlepší servis a možnosť napredovať.“

– Budete užšie spolupracovať s trénermi v jednotlivých kluboch, aby sa zapracovalo na progrese vašich reprezentačných zverencov?

„S väčšinou z nich sa poznám, sme v kontakte a či už na zápasoch alebo telefonicky, tak medzi sebou komunikujeme, vymieňame si názory, skúsenosti a dokážeme medzi sebou viesť konštruktívne debaty o veciach, ktoré môžu našim mladým hráčom iba pomôcť v tom, aby sa stávali čo možno najlepšími ľuďmi, osobnosťami a hráčmi ako to len bude možné, pretože nám spoločne na nich záleží. Naša komunikácia a spolupráca je veľmi dôležitá a z mojej strany bude teraz určite častejšia, nakoľko je mojou snahou im čo najviac pomáhať v ich hernom progrese. S určitosťou sa tu však ale teraz nebudem hrať na nejakého veľkého trénera či školiteľa len preto, že som momentálne tréner reprezentácie. Viem ako to funguje, viem aké sú podmienky, aký je materiál a viem aj to, že tréneri robia s tými chlapcami najlepšie ako vedia a v obrovskej väčšine popri svojich zamestnaniach, na úkor svojho voľného času a prevažne z lásky a zanietenia pre hru zvanú basketbal, za čo im patrí vďaka.“

Autor: Michal Duchovič

Foto: pzkosz.pl