Nikola Kováčiková si pôsobenie na univerzite v Georgetowne pochvaľuje
Slovenská reprezentantka NIKOLA KOVÁČIKOVÁ, dcéra bývalého reprezentačného trénera Petra Kováčika a striebornej medailistky z ME 1997 v Budapešti Viery Lomjanskej, si splnila sen: zahrať si za veľkou mlákou. Od vlaňajška je hráčkou americkej univerzity v Georgetowne, ležiacej v tesnom susedstve Washingtonu. Bývalá hráčka Ružomberka tak pôsobí na jednej z top univerzít v Amerike, z čoho by rád profitovala nielen ona, ale celý slovenský basketbal. Vicemajsterka sveta vo free dance v kategórii do 11 rokov, ktorá v minulosti koketovala aj s tenisom či športovou gymnastikou, si ochotne našla čas aj pre náš mesačník.
Ako ste sa do Ameriky na univerzitu vôbec dostali?
„Vždy som túžila ísť do Ameriky. Už keď som bola malá, vedela som, že to chcem skúsiť. Ako pätnásťročná som po majstrovstvách Európy v Maďarsku dostala prvý list z univerzity, v ktorom stálo, že o mňa majú záujem. Vtedy sa to všetko pomaly rozbehlo a postupne ma začali oslovovať aj ďalšie univerzity.
Prečo ste sa napokon rozhodli pre Georgetown?
„Najťažšie na celom procese bolo rozhodnúť sa pre tú správnu univerzitu. Mala som pomerne veľa ponúk z rôznych kútov Ameriky a preto to bolo veľmi náročné. Mojou najdôležitejšou podmienkou bola vysoká akademická úroveň a tú Georgetown spĺňa na sto percent. To bola priorita. Ale zároveň som chcela ísť na školu, ktorá má dobrú úroveň basketbalu. Veľkú rolu zohrali tréneri, s ktorými sme si sadli. Celkovo, náš basketbalový program je v dobrej konferencii a zároveň mám možnosť hrávať hneď počas môjho prvého roku na univerzite.
Aký odbor študujete?
„Keď som prišla, začala som študovať ,,computer science (počítačová veda – pozn. red.), ale po čase som zmenila názor a rozhodla sa v najbližšom semestri prestúpiť na odbor manažment a marketing. Na amerických univerzitách je veľkým plusom, že finálny výber odboru prebieha až po ukončení druhého ročníka. Takže počas prvých dvoch rokoch na škole je možnosť v skutočnosti zistiť, čo ma baví a čo nie.“
Ako funguje systém škola a basketbal? Musíte mať dobré známky aby ste mohli hrávať?
„Systém je veľmi náročný. Basketbal, ako na každej škole, zaberá veľa času z nášho dňa. Zároveň je však škola na kvalitnej akademickej úrovni a často sa mi stáva, že spím len päť hodín, aby som všetky úlohy a referáty stihla dokončiť. Aby sme mohli hrať basketbal, musíme prejsť cez jednotlivé semestre. Ak niekto akademicky zakopne, nemôže hrať.“
Sú športovci u vás na univerzite známe osobnosti?
„Keďže basketbal je na našej škole šport číslo jedna, tak samozrejme, ostatní študenti nás poznajú. Aj ženský, ale najmä mužský basketbal je tu na univerzite mimoriadne populárny.“
Máte ako športovci na akademickej pôde úľavy oproti ostatným študentom?
„Netvrdila by som, že je veľký rozdiel medzi športovcami a ostatnými študentmi. Samozrejme, keď cestujeme na zápasy, učitelia sú zhovievaví. Pomáhajú nám dohnať zameškané učivo. Všetko si však musíme robiť sami, tak ako ostatní študenti.“
Máte v družstve viaceré Európaniek?
„V našom tíme sme len dve hráčky – Chorvátka Anita a ja. Rozumieme si výborne, najlepšie zo všetkých spoluhráčok. Som nesmierne rada, že je v družstve, pretože veľa vecí je tu skutočne iných ako v Európe. Ten európsky pohľad na veci je rozdielny ako ten americký, takže s Anitou sme vždy na jednej vlne.“
Koľko ľudí chodieva na vaše domáce zápasy?
„Nie až tak veľa ako na mužov, ale vždy vytvoria dobrú atmosféru.“
Ako vyzerajú tréningy?
„Tréningy závisia od toho, či sme v sezóne, alebo mimo nej. NCAA má v súvislosti s tréningovým procesom veľa pravidiel, ktoré musia univerzity dodržiavať. Na začiatku prípravy boli tréningy hodinové, plus kondičný tréning. Ten sme mávali každé ráno o šiestej, takže mi chvíľku trvalo, kým som si na nový režim zvykla. Následne, keď sme sa blížili k začiatku sezóny, začali sme mávať trojhodinové tréningy a aj na to som si musela opäť zvykať. Tieto tréningy bývali poobede, takže to už taký problém nebol. Ďalej samozrejme posilňovňa a kondičné tréningy. Momentálne sme v sezóne a tréningy mávame taktiež poobede, väčšinou medzi dvoma až dva a pol hodinami.“
Je o vás dobre postarané, pokiaľ ide o regeneráciu a fyzioterapiu?
„Samozrejme. Na väčšine amerických univerzít sa kladie veľký dôraz na regeneráciu a stravu. A tu tomu nie je nijak inak.“
Ako vyzerá váš bežný týždeň?
„Počas týždňa hrávame väčšinou dva zápasy. Keď hráme vonku, veľa cestujeme a tak vždy vymeškám minimálne jeden školský deň. V prvom semestri som mala hodiny, ktoré začínali o desiatej a končili o dvanástej. Potom som sa iba najedla a utekala na tréning. Po tréningu som mala ešte dva dni v týždni lekcie, ktoré trvali o šiestej do deviatej večer.“
Ostáva vám pri tom všetkom čas aj na seba a záľuby?
„Je to stereotypný systém. Aj preto sa vždy sa snažím vymyslieť si niečo, čím si spríjemním čas. Či už v škole, alebo v meste. Často to nie je jednoduché, ale pokiaľ si dobre zorganizujem deň, vždy sa tam ten čas nájde. Škola je desať minút pešo od veľmi známej obchodnej časti vo Washingtone DC, M Street, kam sa s kamarátmi často vyberieme nakupovať, alebo vyskúšať novú reštauráciu. Okrem toho si občas chodievam zahrať tenis, alebo si idem zaplávať.“
Na Slovensku ste sa okrem basketbalu venovali aj atletike, v ktorej ste boli taktiež úspešná. Ostala vašou záľubou?
„Už sa jej nevenujem. Bol to pre mňa skôr doplnkový šport k basketbalu cez letnú sezónu. Každé preteky som si veľmi užila, ale momentálne tu bohužiaľ na to veľmi čas nie je.“
Vašou záľubou je aj móda. Predvádzala ste už niekedy nejaký model na módnej prehliadke?
„Áno, mali sme dokonca módnu prehliadku organizovanú našou univerzitou, kde sme predvádzali zaujímavé kúsky rôznych návrhárov z DC. Bola to výborná akcia. Keď ma vybrali za jednu z modeliek, ani chvíľu som neváhala a išla som to vyskúšať. Vždy som sa chcela stať sa modelkou a týmto spôsobom som si aspoň na chvíľu užila žiaru reflektorov.“
Koľkoročné štúdium vás na Georgetowne čaká?
„Mala by som tu absolvovať štyri roky.“
Plánujete sa po škole vrátiť do Európy a hrať basketbal profesionálne?
„Áno, rada by som to skúsila.“
Máte nejaké basketbalové sny?
„Vysnívaný klub, za ktorý by som chcela hrať, nemám. Ale takým mojim cieľom by bolo hrať za euroligové družstvo.“
Na jeseň ste na kvalifikačnom dvojzápase reprezentácieSlovenska chýbali. Nedovolili vám to školské povinnosti?
„Bolo to počas našej zápasovej sezóny, univerzita ma bohužiaľ uvoľniť nemohla. Nedovolia im to pravidlá. Pokiaľ sú reprezentačné zrazy napríklad cez leto, to už možné je a závisí to na dohode s trénermi.“
Môžeme vás po škole opäť očakávať v reprezentácii?
„Samozrejme! Reprezentovať krajinu pre mňa znamená veľa. Vždy som nesmierne rada, keď si môžem obliecť národný dres. Pokiaľ sa mi naskytne možnosť reprezentovať aj počas štúdia a budem môcť prísť, nebudem váhať.“
Čo vám v Amerike najviac chýba?
„Moja úžasná rodina. Najmä môj malý brat, s ktorým máme výborný vzťah. Niekedy naozaj nie je ľahké byť taký dlhý čas preč od rodiny a kamarátov. Domov prídem až v máji, po desiatich mesiacoch. Ale napríklad Vianoce sme strávili celá rodina spolu vo Washingtone, prišli za mnou všetci traja na návštevu.“
Odporučila by ste mladým slovenským basketbalistkám ísť vo vašich šľapajach a skúsiť to v Amerike?
„Ja som tu veľmi spokojná. Je to úplne iný svet a pokiaľ majú dievčatá v sebe aspoň trošku zvedavosti a dobrodružstva, myslím si, že nemajú čo stratiť. V Európe je veľmi ťažké spojiť basketbal na vysokej úrovni so štúdiom. To bol jeden z dôvodov, prečo som sem prišla. A najlepšie na tom je, že vždy je možnosť sa po roku vrátiť naspäť. Takže ja si myslím, že nie je čo stratiť a treba to vyskúšať.“
Vizitka
Nikola Kováčiková
Narodená:6. januára 1999 v Leviciach
Výška:172 cm
Post:rozohrávačka
Súčasný klub:Georgetown University – hrávala za MBK Ružomberok aj BKŽ Levice
Zaujímavosti:študovala na UKF v Nitre, v minulosti súťaži aj v atletike – v behu na 400 metrov
Reprezentácia:pred prechodom do A-tímu si zahral aj na MEJ do 16 rokov (13. miesto) i 18 rokov (15. miesto), na MS hráčok do 17 rokov skončila s tímom na 15. mieste
Článok vyšiel v marcovom vydaní v časopise PLAYBALL
Autor článku:
Marta Brliťová
Foto: archív N. K., TASR
