Basketbalistky Slovenska majú na dosah účasť na európskom šampionáte 2021. Do kvalifikácie síce vstúpili v roku 2019 prehrou s Maďarskom 59:73, ale vlani v novembri triumfovali v Amsterdame nad Holandskom 84:64, a tak sú stále v hre a ich vyhliadky na postup z H-skupiny sú optimistické. Rozhodne sa čoskoro: už 4. februára si v piešťanskej „FIBA bubline“ zmerajú sily s Maďarkami a o dva dni neskôr aj s vedúcimi Holanďankami. Kvalifikáciu majú sľubne rozohranú, situáciu pevne vo svojich rukách. Túžba premeniť ju v historicky dvanásty postup na ženský „Eurobasket“ srší nielen z hráčok, ale aj z trénerskej dvojice Juraj Suja – Peter Jankovič. Druhého menovaného, ktorý zároveň v mužskej Slovenskej basketbalovej lige vedie aktuálne tretí Lučenec, sme vyspovedali dva týždne pred začiatkom „bubliny“.
Keď ste sa v lete 2019 stali trénerom Lučenca, niektorí vaši zverenci boli milo prekvapení, že hoci nie ste mäkkí, ste zdvorilejší ako väčšina koučov, s ktorými pracovali predtým. Prisudzovali to faktu, že ste dlhšie viedli ženy. Stále platí, že ste zdvorilý tréner?
„Asi mám taký návyk zo ženského športu, ale aj v bežnom živote sa snažím nebyť vulgárny. Možno aj preto, že mám doma dve malé deti, snažím sa takéto vyjadrovanie minimalizovať. Aj keď musím priznať, že sám na sebe bádam, že v poslednej dobe sa môj slovník troška zhoršil. Isto je to podmienené tým, že predtým som pôsobil v ženskom basketbale a vystupoval inak ako pri mužoch. Po čase som si ale zvykol na chlapov. Aj tak sa však snažím minimalizovať používanie hrubých slov počas tréningov i zápasov. Myslím, že to nepomáha nikomu.“
Treba byť na chlapov naozaj prísnejší?
„Nepovedal by som, že prísnejší. Ja pravda, že chlap skôr znesie kritiku a rýchlejšie sa otrasie. Na druhej strane, dôležité je vedieť tú kritiku správne podať. Aj ženy toho dokážu veľa uniesť, ale sú citlivejšie, takže tam je to skôr o psychológii než o nejakom treste alebo čomsi podobnom.“
Len málo trénerov na najvyššej úrovni dokáže počas jednej sezóny plynule prechádzať medzi mužským a ženským basketbalom. Vám sa to darí. Ako zložité je to „prepínanie“ vo vašom prípade?
„Nie je to také náročné, keďže pri ženských tímoch som fungoval sedem rokov a teraz som druhú sezónu pri mužskom. Väčšia môjho doterajšieho trénerského pôsobenia sa teda sústredila okolo ženského basketbalu. Keď prídem na reprezentačný zraz, stretávam tam to najlepšie, čo na Slovensku momentálne máme. Kvalita je vysoká, takže pracovať s týmito babami je jednoduchšie. Myslím však, že basketbal je stále rovnaký, mužský je možno dynamickejší, ženský zas viac šachovnicový, dajú sa robiť početnejšie varianty. Predsa len, tie basketbalistky, ktoré máme v reprezentácii, pôsobia vo veľkých kluboch, v zahraničí, basketbal vnímajú – možno by som nemal, ale poviem to: troška inak ako na Slovensku.“
Ženskú reprezentáciu čakajú na začiatku februára duely proti Maďarkám a Holanďankám. V rovnakom čase však budú mať basketbalisti Lučenca povinnosti v SBL. Ako zložité je pre vás načas ich zanechať, aby ste mohli pracovať s reprezentantkami?
„Nie je to úplne jednoduché, ale verím ľuďom, ktorí so mnou spolupracujú v Lučenci. Minulý rok to bol Roman Grenda, teraz Zuzka Žirková. Ja im stopercentne dôverujem. Stále sa bavíme o tom, čo musíme na tréningoch odrobiť. Je tu určitý tréningový stereotyp, ktorý funguje presne ako má. Hráči sú natoľko skúsení a mali by byť natoľko profesionálni, aby to zvládli, či som alebo nie som pri tíme.“
SBA vyvinula úsilie, aby dievčatá mohli absolvovať svoju bublinu doma, v Piešťanoch. V novembri to isté absolvovali muži, no úspešní boli iba na päťdesiat percent, keď zdolali Kosovo, ale prekvapivo padli s Luxemburskom. Dá sa z toho vziať nejaké ponaučenie?
„Ťažká otázka! A ťažko na ňu hľadať odpoveď. Nemyslím si, že by chlapi urobili v tej bubline niečo zlé, alebo by sa tam niečo vyvíjalo nesprávne. Nevyšiel im zápas, no môžeme sa baviť, že ten pre nich ešte nič nerieši. Pevne verím, že my to ale zvládneme. Všetko máme v našich rukách. Hráme o postup na majstrovstvá Európy a bola by veľká škoda, ak by sme to nezvládli. Teoreticky by sme aj mohli prehrať jeden zápas a nemuselo by nám to ublížiť, ale určite sa na to nemienime spoliehať. Chceme vyhrať obe stretnutia a s tým do nich pôjdeme. Prispôsobíme celý program, aby sme boli v piešťanskej bubline úspešní. Veľa vecí sa v bubline robiť nedá, len hala a hotel – to je všetko.“
Každému, kto sleduje basketbal, muselo spraviť radosť novembrové víťazstvo dievčat v Holandsku o dvadsať bodov (84:64). Na konte však majú aj prehru s Maďarkami (59:73) z novembra 2019. Iste ste o nej veľa premýšľali. Čo treba spraviť inak, aby ju Slovenky vo februári odčinili?
„Treba minimalizovať chyby, ktoré sme spravili v Maďarsku. To je jedna vec. Druhá vec, že všetko sa bude odvíjať od toho, v akom zložení prídeme my i naše súperky. Keď mám porovnávať kvalitu maďarského kádra v novembri 2019 a 2020, je to diametrálne odlišné. Vtedy tá kvalita bola úplne iná. Takže aj na tom bude záležať. Ale my musíme ísť do zápasu s tým, že ideme vyhrať. A bude nám jedno, či to bude o bod, alebo o dvadsať. My potrebujeme víťazstvá, aj keby boli dvakrát len o bod a budeme tam. Budeme na šampionáte.“
Keď už ste načali, že tréneri musia v týchto časoch brať do úvahy aj obmedzenia súvisiace s pandémiou, máte kdesi vzadu v hlave takú tajnú zásuvku, kde sa nachádzajú pochybnosti, či budete v bubline môcť počítať s družstvom v plnej sile?
„Neradi o tom uvažujeme, aj keď musíme. Je pripravený zoznam, širší výber hráčok, ktoré musia ísť na testovanie. Aj my, tréneri, máme náhradníkov, ktorí musia podstúpiť testovanie, keby sa náhodou niečo udialo. Niektoré baby už prekonali covid-19, takže tie by mali byť relatívne isté. Nechceme ale o tom príliš uvažovať a veríme, že tak ako sa nám v novembri podarilo zísť v najsilnejšom zložení, tak sa nám to podarí aj teraz.“
Finálnu nomináciu sa zrejme všetci dozvieme až krátko pred bublinou, však?
„Určite áno. Ešte to nie definitívne. Už teraz vieme povedať, že Radka Stašová nám vypadla pre operáciu achilovky. Pravdepodobne nebude k dispozícii. A príde tam k nahradeniu možno jedného mena. Budeme sa teda opierať o rovnaký tím, ktorý bol úspešný v novembri. Dievčatá vtedy odrobili celý týždeň na sto percent.“
S vašim kolegom Jurajom Sujom tvoríte už osvedčený tandem. Prezraďte fanúšikom, ako máte podelené trénerské povinnosti?
„Úlohy sú približne rovnaké. S tým, že Ďuro vedie zápasy a má hlavné slovo. Všetko si spolu prechádzame, je to tak päťdesiat na päťdesiat, pri dôležitých rozhodnutiach však platí jeho slovo, lebo on je hlavný tréner.“
My si vás pamätáme ešte ako spoluhráčov z extraligového Svitu. Tam ste boli kolegami po prvýkrát…
„V tom čase sme podľa mňa možno ani neuvažovali, že raz budeme tréneri. Určite sme si nemysleli, že budeme mať príležitosť v takom mladom trénerskom veku viesť reprezentačný tím. Snažíme sa však pracovať najlepšie ako vieme. Netvrdíme, že sme najlepší na svete, ale každý zraz, každý tréning a každý zápas sa snažíme odviesť sto percent. V konečnom dôsledku sa ale rozhoduje na ihrisku, takže je to hlavne na dievčatách.“