Slovenská basketbalová reprezentácia žien do 20 rokov obsadila pri svojom návrate do A-kategórie majstrovstiev Európy napokon 15. pozíciu, čo znamená opäť po roku zostup do „béčka“. Po záverečnom zápase na šampionáte dostal priestor na zhodnotenie reprezentačný tréner Juraj Suja.
Jeho zverenkyne predvádzali v maďarskom Šoprone sympatické výkony. V skupinovej fáze zaznamenali dôležité víťazstvo proti Švédsku, ktoré znamenalo splnenie čiastkového cieľa – vyhnúť sa Rusku vo vyraďovacej fáze. Vzpruha na psychiku sa však nepretavila do výhier v kľúčových stretnutiach, v osemfinále podľahli Srbsku, následne Belgicku a Slovinsku, čo znamenalo zostup o kategóriu nižšie. Malou náplasťou bol triumf nad Chorvátskom v záverečnom stretnutí ME.
„Turnaj mal tri fázy, úvodnú skupinu, štvrtý a piaty zápas kľúčový, potom dohrávacie stretnutia. Myslím si, že skupinu sme odohrali na naše pomery výborne. Dievčatá ukázali, že sme niečo urobili počas piatich týždňov prípravy. Potom prišli zápasy, v ktorých o niečo išlo. Proti Srbsku sme dosť vyhoreli. Na rade boli následne kľúčové duely, v ktorých sme verili, že sa môžeme udržať. Proti Belgicku úvod 0:19, tých šesť a pol minúty nás stálo šancu udržať sa. Nehovorím, že by sme Belgičanky zdolali, je to minuloročný majster Európy v kategórii do 18 rokov, ale keby nebol taký úvod, tak by bolo možno to stretnutie iné,“ začal s hodnotením Suja.
Slovenský kolektív doplatil na ME na viacero faktorov, ktoré sa nakoniec premietli do konečného 15. miesta. Jedným z nich bola neskúsenosť. „V A-kategórii na ME do 20 rokov nebola žiadna z týchto dievčat. Nik nemal skúsenosť s touto úrovňou basketbalu, okrem Kováčikovej, ktorá hral Európsky pohár za Ružomberok. Tým je asi povedané všetko, preto ma mrzí, že sa nepodarilo zachrániť, pretože o rok by prišli baby podporené o dvoch – troch, ktoré zostali doma. Hralo by sa im ľahšie, pretože by vedeli, do čoho idú. Realita je však taká. Verím, že ich to posunie a budú vidieť, na čom majú pracovať počas najbližšej sezóny,“ zamyslel sa reprezentačný kormideník.
Druhým nemenej dôležitým faktorom boli podľa Suju absencie, ktoré sa podpísali na finálnej skladbe tímu: „Nechcem sa vyhovárať, ale hráčka ako Mikulášiková, ktorá je dominantná podkošová hráčka, by úplne zmenila charakter tímu. Veľmi nám chýbala, či vpredu alebo vzadu. Cítili sme to, ale snažili sme sa to vykompenzovať. Hrali sme bojovne, ale nestačilo to. V podstate sme prehrali na doskoku v šiestich zápasoch zo siedmich.“
A záverečným faktorom bola herná prax jednotlivých reprezentantiek. „Kováčiková hrala Európsky pohár, čo hrali ostatné dievčatá? Hrali juniorskú ligu, hrali za Slovan, Banskú Bystricu a Nitru. Nie všetky hrali najvyššiu súťaž. O čom tam však šlo? Prišli hrať proti Piešťanom, Ružomberku, Košiciam, kde mali odpor a prehrávali vysoko, čiže im o nič nešlo. Potom hrali stretnutia so seberovnými, kde o niečo išlo, ale tlak nebol taký obrovský. Myslím si, že je to cítiť, keď prídu hráčky nastupujúce v najvyššej talianskej, francúzskej súťaži, Adriatickej lige atď. Je to realita, musíme s tým žiť,“ povedal Suja.
Aj napriek zostupu do „béčka“, má reprezentačný tím do 20 rokov pred sebou sľubnú budúcnosť. Prvoradým cieľom bude určite čo najrýchlejší návrat späť medzi európsku špičku. Budúcoročný kolektív by sa totiž mohol vo veľkej miere opierať práve o aktuálne členky slovenského výberu. „Úroveň tohto turnaja bola fakt dobrá. Z týchto dievčat je osem ročník narodenia 1999, ktoré môžu o rok hrať. Niektoré zostali doma, plus keď bude zdravá Mikulášiková, tak určite má družstvo potenciál. Je otázne, čo si dievčatá, ktoré tu boli prvýkrát, z toho zoberú a kam sa za rok posunú,“ uzatvoril hodnotenie tréner Slovenska.
Autor: Michal Duchovič
Foto: Fiba.basketball