Masérom našich basketbalových reprezentácií je Róbert Fabínyi. Človek, ktorý pozná svet lepšie ako ktokoľvek z nás, sa cíti najlepšie práve doma na Slovensku. V Poprade momentálne pripravuje zverencov trénera Rudeža na úvodný zápas predkvalifikácie ME proti Macedónsku, ktorý odohrajú už vo štvrtok.

Robo, z toho, čo sme sa o vás dočítali, žijete naozaj poriadne hektický a športom naplnený život, viete mi to hneď takto „z fleku“ potvrdiť?
Ťažko povedať, či sa mi v tomto niekto vyrovná. Šport a cestovanie tvoria môj život, pre ktorý som sa rozhodol a viem, že ho nikdy nezmením. Považujem sa za šťastného človeka.

Aktuálne ste v Poprade pri mužskej basketbalovej reprezentácii, ako dlho spolupracujete s týmto mužstvom?
So Slovenskou basketbalovou asociáciou spolupracujem od roku 1997 a precestoval som s týmto športom asi päťdesiat krajín sveta. Bol som na Svetovej letnej Univerziáde v Číne v roku 2011 so ženskou reprezentáciou, na viacerých ME žien a každý rok som na mládežníckych šampionátoch všetkých kategórií, podľa toho, ktorý tím si ma vyžiada. Som presvedčený o tom, že s mužskou reprezentáciou sa nám tiež podarí uspieť a vo štvrtok zdoláme Macedónsko. Už v roku 1998 som spolupracoval s národným tímom mužov a v roku 2000 som s ním bol na krásnom desaťdňovom pobyte v Brazílii.

Začnime naše rozprávanie basketbalovou témou, sú chlapci správne mentálne naladení na triumf vo štvrtkovom zápase proti Macedónsku?
Určite áno, sú veľmi dobre pripravení. Súpera už dobre poznajú, v lete s ním odohrali dva prípravné zápasy, hoci jeden sa pre inzultáciu rozhodcu nedohral. Bude to náročný duel. Inak, ja osobne mám k Macedónsku výborný vzťah. V tejto krajine som bol už dvakrát na európskom šampionáte a je tam naozaj krásne.

Je vlastne ešte v Európe krajina, ktorú nepoznáte?
Nebol som na Malte a chýba mi aj Gibraltár. Najviac sa mi okrem Slovenska páčilo asi na Islande.

Tešíte sa pri žreboch práve na to, či vám v živote vďaka tomu nepribudne ďalšia nová krajina, ďalší krížik?
To je dobrá otázka, ešte mi nenapadlo takto nad tým rozmýšľať. Pre mňa je cestovanie najväčším koníčkom, všade sa cítim dobre a rád sa vraciam aj na miesta, kde som už bol, preto to nie je iba o nových krajinách. Mne bolo skvele v Austrálii, Jordánsku aj Líbyi.

Dočítali sme sa, že ste sa venovali hokeju ako hlásateľ, že máte za sebou roky v pozícii futbalového rozhodcu, pribudlo v poslednom čase niečo do vášho životopisu?
Podotkol by som, že som v minulosti pôsobil aj v popradskom regionálnom rádiu Tatry, ktoré však už zaniklo. Od roku 1995 som pracoval ako profesionálny masér popradských hokejistov, neskôr som prešiel k basketbalu aj iným športom. Stále som aktívny futbalový rozhodca v nižších súťažiach, pôsobím v piatej lige na východe.

Kam smerujú vaše sny v najbližších rokoch?
Aspoň raz v živote chcem ísť na Nový Zéland. Ďalšie sny sú vo hviezdach, ale ja si za nimi stále poctivo kráčam a väčšinou sa mi ich podarí splniť.

Predpokladám však, že dnes sa pozeráte iba deň dopredu na zápas s Macedónskom…
Presne tak, teším sa naň a som si istý, že uspejeme. Poprad aréna má kapacitu približne 2 500 divákov, tak snáď bude vypredané a spolu sa potešíme z víťazstva.