Hoci sa Oleg Meleščenko narodil v Kazachstane, reprezentoval Sovietsky zväz a má ruský pas, už od deväťdesiatych rokov je neodmysliteľne spojený so slovenským basketbalom. Najprv ako hráč, neskôr ako kouč, dnes ako tréner reprezentácie, ktorú v piatok a pondelok povedie do zápasov proti Srbsku, jednej z basketbalovo najúspešnejších krajín sveta.

Hrať proti Srbsku je vždy veľká udalosť. Nie nadarmo dostal súboj, ktorý s nimi zvedieme v pondelok v levickej hale, prívlastok „Zápas desaťročia“. Sedí to aj časovo – „orlov“ sme naposledy vyzvali v lete 2012 (prehrali sme 71:93 doma, 62:87 vonku). No hlavne, výpočet medailí a vavrínov, ktoré Balkánci pozbierali, je úctyhodný. Po rozpade Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia v roku 1992 Srbsko, najprv ako Federatívna republika Juhoslávia, premiérovo štartovalo na ME 1995 a hneď ich vyhralo. Triumfovalo aj v rokoch 1997 a 2001, v rokoch 2009 a 2017 získali Srbi striebro, v roku 1999 bronz. Na MS štartovali šesťkrát, pričom v rokoch 1998 a 2002 boli zlatí, 2014 strieborní. Pri štyroch účastiach na olympiáde získali v Atlante 1996 a Riu de Janeiro 2016 strieborné medaily. V rebríčku FIBA im aktuálne, po tom, čo zlyhali vo vlaňajšej olympijskej kvalifikácii, patrí šieste miesto za USA, Španielskom, Austráliou, Slovinskom a Francúzskom.

Slávne časy (v tom čase, pochopiteľne, ešte juhoslovanského basketbalu) sa však začali už v šesťdesiatych rokoch a trvali kontinuálne až do rozpadu krajiny na začiatku deväťdesiatych rokov. Zlato z olympiády v Moskve 1980, ďalšie štyri medaily z olympiád – strieborné 1968, 1976, 1988; titul majstrov sveta 1970, 1978, 1990, vicemajstrov 1963, 1967, 1974 a bronz z rokov 1982 a 1986; k tomu trinásť medailových zbierok z Eurobasketov – 1973, 1975, 1977, 1989, 1991 zlato, 1961, 1965, 1969, 1971, 1981 striebro a 1963, 1979, 1987 bronz… A to  nepočítame triumfy juhoslovanských klubov v pohárovej Európe, veď len v Európskom pohári majstrov, predchodcovi dnešnej Euroligy, triumfovali sedemkrát. Po prvý raz v roku 1979 bosenský klub Bosna Sarajevo, v rokoch 1985 a 1986 chorvátska Cibona Záhreb, v rokoch 1989 až 1991 slávna chorvátska Jugoplastika (neskôr POP 84) Split a napokon v roku 1992 Partizan Belehrad. Vo výpočte úspechov by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Pričom, pochopiteľne, zásluhy na nich mali aj ostatné národy Juhoslávie, nielen Srbi.

Práve v roku 1990, keď Juhoslávia získala svoj posledný titul majstrov sveta, stál vo finále na opačnej strane Oleg Meleščenko. Sovietsky zväz vtedy v argnentínskom Buenos Aires prehral 75:92, keď mu nevyšiel už prvý polčas (34:52). Oleg odohral 23 finálových minút a s 11 bodmi bol tretí najlepší strelec svojho tímu (Gundars Vetra a Aleksandr Volkov nastrieľali po 15). Dnes vraví: „Mám veľa spomienok na výber bývalej Juhoslávie. V Európe to bol jeden z najťažších súperov pre reprezentáciu Sovietskeho zväzu. Najsilnejšia spomienka bude zrejme na finále majstrovstiev sveta, v ktorom som hral a ktoré sme nakoniec prehrali. To je najlepšia spomienka, pretože prvý a ako sa ukázalo aj posledný raz som si zahral vo finále svetového šampionátu. Hoci spomínam aj na to, že raz sme ich dokázali zdolať, ale to nebolo na oficiálnom turnaji. Celkovo to bolo tak, že v žiadnom z našich vzájomných zápasov nechýbala bojovnosť. Na tých majstrovstvách naposledy reprezentoval Željko Obradovič, dnes považovaný za najlepšieho trénera všetkých čias. Zahral som si teda aj proti nemu.“

Keď sa teda bavíme o tom, že Slovákov už v piatok v Belehrade čaká ozaj ťažký večer, keďže nastúpia proti silnému súperovi a navyše zrejme v pekelnej atmosfére, ktorú dokážu vytvoriť tamojší fanúšikovia, náš kouč môže čerpať z vlastných skúseností. Čo povie svojim zverencom, aby neboli zakríknutí? „Určite nájdem slová a viem, čo povedať. Ale vždy záleží najmä na tom, ako k tomu pristupuje sám hráč,“ odpovedá 54-ročný odborník a pokračuje: „Keď chcete byť o čosi lepší, alebo sa chcete smelo postaviť komusi lepšiemu, musíte bojovať. Je jedno, v akých podmienkach. Poviem im to hlavné, že musia veriť v to, čo robia. Vždy sa na svete nájde niekto, kto je lepší, možno rozumnejší, atletickejší, alebo bohatší. Vždy je to výzva. Najmä osobná výzva: buď sa uspokojíte s tým, čo máte, alebo chcete viac a zabojujete o to. Áno, možno v tomto momente prehráte, ale aj to vám v budúcnosti prinesie isté dividendy. Chcem, aby moji zverenci išli do zápasu s tým, že Slovensko tiež vie hrať basketbal a oni to chcú ukázať. To je najpodstatnejšie.“

Slováci majú v štvorčlennej A-skupine európskej kvalifikácie MS 2023 zatiaľ bilanciu 0-2, keď najprv podľahli doma Belgicku 57:83 a potom v Rige Lotyšsku 74:82. Lenže sami videli, že Srbi v aktuálnej zostave, bez najväčších osobností pôsobiacich v NBA a Eurolige, sú zdolateľní. Už proti Lotyšom mali na mále, keď vyhrali tesne 101:100 a následne stroskotali na Belgičanoch 69:73. Ak by Slovensko prekvapilo a dosiahlo v nadchádzajúcom dvojzápase čo len jediné víťazstvo, umožnilo by mu to uvažovať o postupe do ďalšej fázy. Ak by to však aj nevyšlo – a to nie alibizmus – pre našich basketbalistov to bude veľká skúsenosť, ktorú môžu zúročiť už v najbližších mesiacoch a rokoch, napríklad aj v nasledujúcej kvalifikácii ME 2025. Keď sa teda náročného trénera Meleščenka pýtame, čo chce vidieť od svojich zverencov, aby ich v piatok a pondelok večer mohol pochváliť, zamýšľa sa: „Práve veľké zápasy posúvajú hráčov vpred. Keď uvidím, že sme odovzdali všetko, teda sto percent toho, na čo máme, čoho sme schopní a že sme bojovali, tak za to pochválim hráčov, bez ohľadu na výsledok. Ak to bude vidieť, cítiť z každého z nich, že prišli reprezentovať svoje ja a svoju krajinu – a to bude vidno aj doma, na televíznych obrazovkách – tak ich za to určite pochválim. Pre niektorých to po prvý raz bude taký súper a v takých podmienkach a je veľa faktorov, ktoré môžu zohrať rolu, vypáliť tak či onak, aj tlak je obrovský, ale ak ozaj chcete byť basketbalistami, prežiť musíte všetko.“

My len dodávame, že v čase, keď vznikal tento text, boli ešte v predaji lístky na pondelkový zápas v Leviciach. Hrá sa od 18:00. Oba súboje – ten piatkový belehradský sa začne až 20:30 – bude však v priamom prenose vysielať aj RTVS.