Ohromili kontinent a zachránili aj organizátorov

 

PAMÄTNÉ OKAMIHY

 

Ôsmy apríl 1999 bol štvrtok. Basketbalistky SCP Ružomberok v ten deň ohromili v podkošovom športe starý kontinent, stali sa prvý raz víťazkami Európskej ligy. Práve dnes uplynulo odvtedy dvadsať rokov.

 

Cesta k tomuto veľkému triumfu v neďalekom Brne nebola vôbec jednoduchá. Ružomberčanky sa predtým pod vedením trénerky Natálie Hejkovej a jej asistentov Jeleny Mozgovej a Jozefa Smoleka stali víťazkami osemčlennej A-skupiny EL s bilanciou 10 víťazstiev a 4 prehry (rovnakú mal na 2. priečke nemecký BTV Wuppertal), ale do play-off vôbec nevstúpili dobre.

Druhého marca 1999 prehrali doma v Koniarni s tradične silným francúzskym tímom CJM Bourges 44:65 (30:24) a ich postup do najlepšej štvorky sa v tej chvíli nezdal reálny. Bourges totiž doma nezvykol prehrávať náročné zápasy. Ružomberčanky sa však 4. marca „pochlapili“, najmä vďaka výbornej obrane vyhrali vo Francúzsku 51:42 (30:22) a v rozhodujúcom zápase doma 11. marca už nepustili šancu z rúk, zvíťazili vo veľkom boji 65:58 (33:35).

ŠTVRTÝ RAZ VO FINAL FOUR

Do najlepšej štvorky najvýznamnejšej kontinentálnej klubovej súťaže postúpili štvrtý raz. S túžbou konečne sa prebojovať do zápasu o titul. V predchádzajúcich troch prípadoch im to nevyšlo. Pri debute v takejto spoločnosti v španielskej Llírii pri Valencii v roku 1993 v EPM, čo bol predchodca EL, skončili na 4. mieste; v Sofii 1996 takisto v EPM a gréckej Larisse 1997 už v EL sa radovali z bronzovej priečky.

V Brne ako pravé športovkyne chceli hrať konečne o zlato, lenže prekážka v semifinále nebola hocijaká. Turecký Galatasaray Istanbul mal dovtedy z účastníkov Final Four najlepšiu bilanciu. V B-skupine EL skončil druhý (za Žabovřeskami Brno) s 11 víťazstvami a 3 prehrami, potom v play-off prekonal srbský Hemofarm Vršac 2:1 na zápasy. Jeho teoretickým hendikepom bolo, že debutoval vo Final Four.

KONEČNE SPLNENÝ SEN

Semifinálový zápas SCP Ružomberok – Galatasaray Istanbul nebol pre slovenský majstrovský tím prechádzkou ružovou záhradou. Ružomberčanky najmä zásluhou Sviščovovej viedli 14:8, neskôr aj 24:20, ale prehrali 1. polčas 26:28. Po zmene strán turecký tím ušiel na 30:26, Ružomberčanky síce vyrovnali na 30:30, ale v 26. min bolo „hrozivých“ 32:37. Potom hráčky SCP siahli na dno svojich síl, v 36. min mali 6-bodový náskok 49:43. Vo finiši vynikla Marenčíková košmi aj ziskom dvoch lôpt, v 39. min za stavu 54:45 bolo rozhodnuté o ich víťazstve, ktoré malo napokon podobu 54:47.

„Postupom do finále sme konečne naplnili náš viacročný sen, po ktorom túžili nielen hráčky a funkcionári nášho klubu, ale aj naši priaznivci. O našom víťazstve, z ktorého máme veľkú radosť, rozhodla väčšia skúsenosť hráčok a výborná kolektívna obrana v záverečných desiatich minútach. Vtedy sa ako skutočná osobnosť prejavila Jelena Marenčíková a dôležité koše dala aj Martina Godályová,“povedala vtedy trénerka Natália Hejková.

NAJLEPŠIE V EURÓPE

Brnianske Žabovřesky mali v tej sezóne výbornú formu, s 12 víťazstvami a 2 prehrami sa stali víťazmi B-skupiny EL. Aj preto sa úspešne uchádzali o rolu organizátora Final Four, kam ich však v play-off nepustil taliansky tím SFT Como, vyhral sériu 2:0 na zápasy. V semifinále sa ukázal ako hlavný favorit, nad BTV Wuppertal vyhral jasne 70:53.

Ružomberok proti Comu nenastúpil vo finále ako favorit. Po slabšom úvode (4. min 6:9) sa však postupne dostával čoraz viac nahor, v 25. min viedol o 15 bodov 42:27 a o ďalších päť minút až o osemnásť 50:32. Všetky ďalšie pokusy súpera o zvrat potom zlikvidoval a vyhral 63:48.

„Takisto ako všetky hráčky som nesmierne šťastná. Ťažké je slovami vyjadriť pocity… Až po čase si zrejme uvedomíme plný význam tohto veľkého úspechu. Pripravili sme sa na tento zápas veľmi dobre, ale nečakala som takýto priebeh. Veď sme až na niekoľko úvodných minút stále viedli a napokon sme tak presvedčivo vyhrali,“skonštatovala trénerka Natália Hejková. Ružomberčanky si mohli právom hovoriť, že sú najlepšie v Európe, čo vtedy vyzdvihovali predovšetkým naše médiá. Ani neprekvapilo, že v decembri sa tím SCP Ružomberok stal najúspešnejším športovým kolektívom roka 1999 v tradičnej ankete Klubu športových redaktorov SSN.

NÁŠ SPOLOČNÝ VEĽKÝ ÚSPECH

Na slávnostnom ceremoniáli v Brne víťaznú trofej pre ružomberský kolektív prevzala kapitánka Iveta Bieliková z rúk vtedajšieho šéfa európskeho basketbalu Francúza Yvana Maininiho. Osobitnú cenu pre najlepšiu hráčku Final Four dostala v tom čase ešte len 20-ročná pivotka Alena Kováčová. „Je až neuveriteľné, že odvtedy uplynuli dve desaťročia. Mnohé okamihy mám navždy vryté v pamäti,“ rozhovorila sa, keď sme jej pripomenuli azda prvý z vrcholov jej kariéry a nemalú zásluhu na úspechu.

„Individuálna cena ma potešila, asi som hrala v dobrej forme, ale to vôbec nebolo podstatné. Bol to náš spoločný veľký úspech. Tak hráčok ako aj trénerky Natálie Hejkovej a manažéra Jozefa Smoleka. Až neskôr sme si uvedomili, čo všetko v tom čase pre nás urobili,“zaspomínala mama 5-ročnej dcéry Tamary, ktorá žije a pracuje v rodnom Poprade. Mimochodom, z vtedajšej úspešnej generácie našich basketbalistiek sa Alena Kováčová a Zuzana Žirková môžu pochváliť troma „spoločnými“ euroligovými titulmi. Obe boli nielen pri úspešnej obhajobe v Ružomberku 2000, ale zaslúžili sa aj o prvenstvo Gambrinusu Brno v roku 2006.

HEJKOVEJ PRVÝ Z PIATICH

Včera 7. apríla mala žilinská rodáčka Natália Hejková 65 rokov. Nie každodenné jubileum mala aj pred 20 rokmi medzi zápasmi v Brne. „Už postupom do finále mi dali dievčatá pekný darček,“ vravela deň pred finále, keď jej na oficiálnej tlačovke blahoželali k 45. narodeninám veľkou kyticou. „Final Four mal v tom čase vždy termín okolo mojich narodenín, a tak som v prípade úspechu mávala dvojnásobnú radosť,“ povedala nám už teraz.

Od Brna 1999 má na svojom konte až päť trénerských euroligových titulov. Druhý prišiel vzápätí v Ružomberku 2000, ďalšie dva so Spartakom Moskovská oblasť v rokoch 2007 a 2008, zatiaľ posledný s USK Praha 2015. „Prvý je vždy vo všetkom výnimočný, každý si ho najlepšie zapamätá, hoci nezvyknem medzi nimi hľadať rozdiely. Brno bolo výnimočné v tom, že sme tam nešli v úlohe favorita, ale cítili sme sa tam ako doma zásluhou veľkého počtu našich fanúšikov. V družstve sme mali mladé i staršie hráčky, ktoré spájala veľká túžba po úspechu. Z Final Four nemali stres, keďže také podujatie zažili už aj v predchádzajúcich rokoch,“vrátila sa v spomienkach Natália Hejková. Ju tento týždeň v piatok a nedeľu čaká už trináste vyvrcholenie EL, v maďarskom Šoprone s USK Praha.

SAKO PRAŠTIL DO KONTAJNERA

Za veľkými bývalými úspechmi ružomberského basketbalu bol okrem hráčok a trénerky neúnavný funkcionár Jozef Smolek. Popri všetkých iných povinnostiach sa zaslúžil aj o to, že 8. apríla 1999 prišlo autobusmi do hľadiska haly SK Královo Pole zhruba 600 fanúšikov odetých v žltých klubových farbách. Ružomberok tým zachránil organizátorov, keďže domáci tím vo Final Four chýbal.

Prekvapením bolo, že ihneď po triumfe mali hráčky aj realizačný tím na hlavách červené čapice s nápisom Champion ’99 a logom euroligy. „Ich existenciu sme pred dievčatami utajili do poslednej chvíle. Nechceli sme na ne utvárať veľký psychický tlak, ani to, aby im nervozita zväzovala ruky. Niekoľkí sme však dúfali, že by to už konečne po troch predchádzajúcich štartoch vo Final Four mohlo vyjsť. Pripravili sme sa na všetky možnosti. Chceli sme príjemne prekvapiť, čo sa nám aj podarilo,“zdôraznil Jozef Smolek.

Z mnohých zážitkov opäť vytiahol aj úsmevnú s trénerom finálového súpera Aldom Cornom. Obe výpravy finálových súperov vychádzali po ceremoniáli a tlačovke z brnianskej haly takmer spoločne, a tak Ružomberčania videli ako taliansky kouč praštil do kontajnera svoje pamätné víťazné kárované sako. „Už ho ani nechcem vidieť, sklamalo ma. Vysvetlil nám okoloidúcim svoj nevšedný počin. Aj toto podvihlo našu dobrú náladu pred oslavami, ktoré sme vtedy ihneď mali v horskom hoteli, kde sme počas Final Four v ,utajení’ bývali,“ vyjadril sa nám Jozef Smolek.

 

 

FAKTY Z BRNA 1999

– SEMIFINÁLE V UTOROK 6. APRÍLA: SCP RUŽOMBEROK – GALATASARAY ISTANBUL 54:47 (26:28),zostava a body SCP: Marenčíková 14, Godályová 13, Sviščovová 11, Kováčová 9, Bieliková 7 (Frniaková 0, Huťková 0), v hľadisku bolo 900 divákov. SFT COMO – BTV WUPPERTAL 70:53 (34:27).

– FINÁLE VO ŠTVRTOK 8. APRÍLA: SCP RUŽOMBEROK – SFT COMO 63:48 (34:23), zostava a body SCP: Godályová 16, Sviščovová 14, Kováčová 10, Marenčíková 9, Bieliková 7 (Janoštinová 7, Žirková 0), v hľadisku bolo 1400 divákov. O 3. MIESTO:GALATASARAY ISTANBUL – BTV WUPPERTAL 62:53 (35:26).

 

 

ČO ROBIA VÍŤAZKY DNES

V úspešnej euroligovej sezóne 1998/1999 patrilo do kádra SCP Ružomberok týchto 13 hráčok:

IVETA BIELIKOVÁ(nar. 17. 8. 1966, vysoká 171 cm) je učiteľka telesnej výchovy v Ružomberku a vedie tam aj mladé basketbalistky.

DAGMAR PETRUF-HUŤKOVÁ(20. 12. 1971, 179 cm) učí geografiu a telesnú výchovu v Ružomberku.

SLÁVKA BUČÁKOVÁ-FRNIAKOVÁ (9. 3. 1979, 169 cm) pracuje v Žiline v predajni automobilov, súčasne využíva aj svoju masérsku kvalifikáciu.

ZUZANA POLÓNYIOVÁ(14. 6. 1976, 180 cm) odišla hrať basketbal do nemeckého mesta Saarlouis, ktoré sa stalo jej trvalým bydliskom.

RENÁTA JAKUBČÁK-HIRÁKOVÁ(27. 5. 1971, 190 cm) žije a pracuje v supermarkete vo francúzskom Truchtersheime pri Štrasburgu.

MARTINA VRŤOVÁ-GODÁLYOVÁ(15. 5. 1975, 185 cm) žije v Ružomberku a pracuje v cestovnom ruchu.

JELENA IVANOVÁ-MARENČÍKOVÁ-ŽIRKOVÁ(16. 2. 1968, 181 cm) žije predovšetkým doma na Ukrajine, objavuje sa však aj na Slovensku, usadiť sa chce v Bratislave.

ALENA KOVÁČOVÁ(10. 11. 1978, 190 cm) prezidentka BAM Poprad, tamojšieho dievčenského basketbalu (mimo extraligy žien).

ZUZANA ŽIRKOVÁ(6. 6. 1980, 175 cm) je trénerka basketbalistiek Young Angels Košice.

SILVIA BEDU-JANOŠTINOVÁ(23. 6. 1978, 193 cm) žije vo švajčiarskom Vevey, pracuje ako mentálna koučka (trénerka) aj vo Francúzsku či na Slovensku.

LUCIA LÁSKOVÁ(26. 8. 1980, 186 cm) je v Lučenci prezidentka Akadémie pohybu detí aj poslankyňa mestského zastupiteľstva, momentálne na materskej dovolenke.

NATÁLIA SVIŠČOVOVÁ(2. 10. 1966, 197 cm) vrátila sa domov do Moldavska, v meste Dubossary je basketbalová trénerka.

DENISA HAZUCHOVÁ (15. 8. 1976, 175 cm) odišla do cudziny, teraz je vo Švajčiarsku, kde hrala aj basketbal.

–    –    –

O rok neskôr sa z týchto hráčok radovali z obhajoby triumfu v EL v Ružomberku Iveta Bieliková, Slávka Frniaková, Martina Godályová, Renáta Hiráková, Jelena Marenčíková, Alena Kováčová, Zuzana Žirková, Silvia Janoštinová a Natalia Sviščovová, nové úspešné tváre v kádri boli Daniela Číkošová a Andrea Kuklová.

 

Pripravil TOMÁŠ GROSMANN

V denníku Šport 8. apríla 2019