Aj kategória „Tréner roka“ mala na Basketbalistovi roka 2017 rovnakého víťaza ako pred rokom. Trénerská legenda Natália Hejková zažila so svojim tímom ZVVZ USK Praha mimoriadne zaujímavú sezónu.

„Bol to pekný rok, ale vždy v pozadí toho roku bude v mojej mysli moment, že sa nepodaril úplne. S klubom sme postúpili do Final Four Euroligy, v semifinále sme boli 1,6 sekundy od finále. Mnohí hovorili, že keby sme postúpili do finále, tak by sme mali veľkú šancu na víťazstvo. Toto ma bude mátať dlho, bola to úplne zbytočná semifinálová prehra. Mohli sme tak mať ďalší veľký úspech. Z jednej strany teda šťastie, že sme sa tam dostali, ale z druhej strany, smútok nad tým, že sme sa nedostali ešte vyššie,“ obhliadla sa Hejková za rokom 2017.

Okrem účasti medzi najlepšou štvorkou v Eurolige, sa podľa očakávania radovala so svojimi zverenkyňami aj z obhajoby majstrovského titulu. Pre Hejkovú to bol napokon jubilejný 20. majstrovský titul v jej trénerskej kariére. Zunuje sa jej časté dvíhanie trofeje nad hlavu? „Nezunuje, pretože som si to vybrala ako svoj spôsob života, ako náplň života. Nerobíme to preto, aby sme prehrávali, ale aby sme vyhrávali. Čím viac toho bude, tým viac ten život bude naplnený a preto robíme šport,“ odpovedala Hejková.

Počas leta mala však pred sebou náročnú skúšku, jej družstvo totiž prešlo radikálnou obmenou a do novej sezóny tak vstupovalo s neistými ambíciami. „Tím prešiel veľkou zmenou, veľmi veľa hráčok odišlo. Odišli hlavne stabilné opory a najskúsenejšie. Nevedeli sme preto s čím budeme začínať novú sezónu a ako to bude vyzerať. Na prvých turnajoch sme sa tak po sebe pozerali a rozmýšľali sme, aby sme vôbec uhrali nejaký zápas v Eurolige. Skončili sme však dlhodobú časť a opäť sme boji o postup na Final Four. Aj keď toto teraz visí veľmi vysoko, pretože na nás čaká Jekaterinburg, ktorý je favoritom celej sezóne. Sme však radi, že sme opäť medzi najlepšou osmičkou,“ zhodnotila kormidelníčka USK aktuálnu sezónu.

Hejkovej sa na slávnostnom vyhlasovaní dočkalo až dvojnásobnej pocty, okrem ceny pre trénerku roka ju uviedli aj do Siene slávy slovenského basketbalu. „Sú to zvláštne pocity, pretože som to nečakala, že by som mohla byť uvedená do Siene slávy. Obvykle sa to robí, keď človek skončí. Je to zvláštne, keďže som ešte činná a budem už v Sieni slávy. Je to obrovská pocta za tie roky, začala som počítať koľko to je rokov. Už je to vyše tridsať, čo trénujem. Je to pre mňa veľká česť,“ vyjadrila sa slovenská trénerská legenda.

Autor: Michal Duchovič