V pondelok vo večerných hodinách sa reprezentácia do 18 rokov vrátila z Dublinu, kde v trojzápase čelila svojim írskym rovesníkom. Pod taktovkou trénera Danila Rakočeviča sa predstavil výber v zložení Peter Nicolas Farkaš, Adam Galko, Jakub Jozef Ištok, Dominik Kester, Peter Kováčik, Matúš Miklo, Samuel Misal, Ladislav Novák, Samuel Solčanský, Martin Šedivý, Maroš Šimko, Ľubomír Urban a Jozef Zlocha. V sobotu naši chlapci zvíťazili presvedčivo 82:68, o deň neskôr však Írom podľahli 81:85 a na záver v pondelok prehrali 66:74. My sme exkluzívne pre slovakbasket.sk vyspovedali Danila Rakočeviča, asistenta hlavného trénera Karola Wimmera, ktorého do Írska nepustili klubové povinnosti, keďže spolu so svojimi zverencami z Interu Bratislava sa predstavili na superfinále European Youth Basketball League v estónskom Talline.

Ako by ste zhodnotili účinkovanie slovenského tímu na trojzápase v Írsku? – spýtali sme sa trénera Rakočeviča.

„Skôr než budeme hodnotiť naše výkony, povedzme si, že sme zobrali do Írska aj nejakých nových chlapcov, aby sme ich videli naživo a zistili, ako budú fungovať v tíme. Je to dané aj tým, že sme nemali k dispozícii viacero hráčov so skúsenosťami z najvyššej mužskej súťaže. Bohužiaľ, nemohli sme vidieť aj niektorých ďalších, ktorých by sme radi videli, aby sme vedeli, na čom sme a čo môžeme očakávať v lete, keď sa bude zoznam reprezentantov zužovať pred prípravou a letným programom. Narazili sme na súpera, ktorý je veľmi fyzický. A to nám chýba. Nevravím, že len výberu U18, ale všeobecne, v slovenskom basketbale chýba viac takej fyzickosti, keď nás niekto prebije, vystrčí rameno, dá cez nás ľahké body spod koša jeden na jedného… Sú to veci, s ktorými sme sa trápili. Ale treba povedať, ako nám prezradili aj ich tréneri, že náš súper sa stretáva od októbra a raz do mesiaca sa tí chalani cez víkend zídu, aby si spolu zatrénovali. Dva týždne nazad absolvovali turnaj. Takže boli dosť zohratí, kým my sme sa stretli krátko pred cestou. Niektorých chlapcov sme osobne ešte ani nepoznali. Spoločne sme odrobili len jeden či dva tréningy. Čiže nemali sme pred týmito tromi stretnutiami rovnakú štartovaciu pozíciu.“

Napriek víťazstvu a dvom prehrám, rozhodne to nebol žiadny prepadák…

„Prvý zápas sme odohrali celkom dobre. V útoku a v druhom polčase aj v obrane. Hrali sme, čo sme chceli a vyzeralo to dobre, aj keď objektívne vzaté, nemali sme za sebou spoločné tréningy, aby sme mali niektoré veci zautomatizované. V druhom stretnutí sme však – možno aj pod dojmom dobrého sobotňajšieho výsledku – veľmi podcenili súpera, ktorý si už na začiatku utvoril vyše dvadsaťbodové vedenie. V závere sme síce mali dobré útoky, dobrú streľbu, aj sme čosi ubránili, ale bohužiaľ, už to nestačilo. Posledný zápas bol až do záveru egalový, súper hral vyše dvadsať minút zónu, na ktorú sme nemali čas sa pripraviť. Navyše nepadli nám nejaké strely, ktoré inak premieňame. Hrali sme však s väčšou energiou než deň predtým, aj keď sme nakoniec prehrali o osem.“

Už ste to naznačili, že v tejto fáze nešlo príliš o výsledky, všakže?

„Videli sme hráčov, zisťovali, kto čo môže hrať. Niekto odohral viac minút, niekto menej, ale je to reprezentácia, v ktorej sa robí selekcia. S Karolom Wímmerom, hlavným trénerom, ktorý zápasy sledoval on-line v priamom prenose, to ešte poriadne analyzujeme a zariadime sa podľa toho s ohľadom na letný program národného tímu. Tí chlapci, ktorí prišli, spolu dobre fungovali. Atmosféra v družstve bola na dobrej úrovni, aj sa snažili vzájomne povzbudzovať, aj lavička reagovala, keď sa na ihrisku čosi podarilo. To všetko bolo v poriadku. Až na druhý zápas, v ktorom sme súpera podcenili, bolo vidno dobrý prístup našich hráčov a ja ich chcem aj verejne pochváliť. Som presvedčený, že ak by sme mali viac času, toto družstvo by vyzeralo lepšie. Ale je to pre nás dobré východisko, videli sme potenciál tohto tímu, vieme, čo treba robiť a ideme ďalej. Som rád, že sme mohli vidieť viacero chlapcov, aj niektorých nových. Bola to pre nás dobrá skúsenosť a dôležitý test.“

Okrem trénera Wimmera chýbali aj jeho zverenci z Interu, ktorí cez víkend absolvovali superfinále EYBL v Estónsku, kde obsadili solídne siedme miesto. Koľkí hráči vlastne chýbali v Írsku?

„Môžeme sa baviť len odhadom. Ale sami viete, že sa zhovárame o ročníkoch narodenia 2004 a 2005. Minimálne štyria – ak nie piati – interisti majú extraligové skúsenosti. Takisto nám chýbal Sebastian Rančík, ktorý je síce mladší, ale basketbalovo sa veľmi dobre vyvíja v USA. Registrujeme ďalších adeptov z iných klubov, Prievidze či Svitu, ktorých sme chceli vidieť. Ale bohužiaľ, boli nejaké zranenia, nejaké choroby. Je to síce možno skôr otázka na hlavného trénera, ale pýtate sa mňa a podľa mňa pri tomto družstve patria na zoznam, do širšej nominácie, ešte ďalší siedmi až deviati basketbalisti. Z toho budeme môcť vyberať.“

Prejavili sa na výkonoch našich chlapcov aj nedávne drakonické opatrenia, ktoré im istý čas nedovolili ani poriadne trénovať a najmä im nadlho vzali možnosť konfrontovať sa s rovesníkmi?

„Nie je to celkom otázka na nás, reprezentačných trénerov, ako chalani pracovali v jednotlivých kluboch. Predsa len, v tejto kategórii, v U18, už mali nejaké tréningové podmienky…“

Skôr narážame na to, že im chýbala zápasová prax, prípadne, že za ňou museli chodiť do zahraničia.

„Keď to postavíme takto, je to dobrá otázka. Spomenul som mnoho vecí, ktoré sme si v Írsku všimli, detaily, drobné zlepšenia a podobne. Pri tom všetkom by som takmer zabudol na všetky tie naše lockdownové strasti. Veľa sa toho stratilo. Možno aj to, čo som už spomínal, že Íri nás fyzicky prebili, čiastočne rezultuje práve zo skutočnosti, že my sme čosi zmeškali. Podľa mňa tie opatrenia ale majú vôbec najhorší dopad na najmladších basketbalistov, na trinásť a štrnásťročných hráčov, ktorí by mali získavať určité návyky a keď sa niečo v ich veku preskočí, potom je ťažko to dobiehať. Zvlášť niekde v Európe. Vravím, neviem, aké opatrenia mali Íri, ale keďže trénujú spolu od októbra, určite u nich bežali aj súťaže. Nie sú veľká basketbalová krajina, ale bolo vidno, ako sú fyzicky pripravení a majú niekoľko dobre stavaných hráčov. Ako skúsenosť nám to môže pomôcť.“

 

30.4. Slovensko – Írsko 82:65

Farkaš 7, Ištok 13, Misal 9, Kováčik 25, Kester 3, Novak 10, Galko 6, Šimko 9

1.5. Slovensko – Írsko 81:85

N.Farkaš 12,M. Šimko 12, S.Misal 9, L.Novák 7, P.Kováčik 7, D.Kester 6, L.Urban 6, S.Solčanský 6, A.Galko 5, J.Ištok 5, J.Zlocha 4 M.Šedivý 2

2.5. Slovensko – Írsko 66:74 

P.Kováčik 25, S.Solčánsky 18, L.Novák 12, M.Šimko 5, S.Misal 2, J.Ištok 2, A.Galko 2