Traja osobne, jedna in memoriam

Už šiesty raz otvorila vďaka SBA v nedeľu 16. februára 2020 svoje brány Sieň slávy slovenského basketbalu. Od tohto dňa sa rozrástla na 23 laureátov, konkrétne 13 mužov a 10 žien. Teraz pribudli štyria noví členovia. Plaketami uviedli do nej in memoriam Valériu Tyrolovú a osobne trio Yvetta Paulovičová-Polláková, Gustáv Hraška a Tibor Vasiľko v bratislavskom hoteli Lindner prezident SBA Miloš Drgoň a generálny sekretár SBA Andrej Kuffa.

In memoriam VALÉRIA TYROLOVÁ

Narodila sa 18. augusta 1936 v Oravskej Polhore, zomrela 28. marca 1987 v Bratislave, miestom jej posledného odpočinku je Rabča. Hoci bola vysoká iba 166 cm, pod košmi vynikala ako hráčka Lokomotívy Bratislava (hrala za ňu 15 sezón v období 1955 – 1970) pod vedením trénera Jána Hluchého. Má bronzovú medailu z MS 1957 v brazílskom Riu de Janeiro, kde v tíme Československa pod vedením Lubomíra Dobrého bola jediná Slovenka.Takisto bronzové medaily má aj z dvoch ME, najprv ju získala v poľskej Lodži 1958 a potom aj v hlavnom meste Bulharska v Sofii v roku 1960.

„Našej Valike, tak sme ju všetci volali, sme stále veľmi fandili. Treba sa poďakovať Bohu, že jej dal taký športový talent, ktorý potom úspešne v Bratislave rozvinula a stala veľmi úspešnou reprezentantkou. U nás v Oravskej Polhore sme na jej počesťzorganizovali už 16-krát Memoriál Valérie Tyrolovej v basketbale žiačok, v čom chceme aj naďalej pokračovať,“ povedal na slávnosti v Bratislave jej synovec Peter Horváth, ktorý Valiku za celú jej rodinu pri uvedení so Siene slávy zastupoval.

YVETTA PAULOVIČOVÁ-POLLÁKOVÁ

Narodila sa 4. mája 1953 v Prešove. Preslávila sa ako hráčka Slávie VŠ Prešov, dva štarty na MS jej priniesli dve medaily – striebro z Brazílie 1971 a bronz z Kolumbie 1975; podobne úspešná bola aj na ME  (z nich má tri medaily) – bronz má z Bulharska 1972, strieborné kovy z Talianska 1974 aj z Francúzska 1976; reprezentovala na OH 1976 v Montreale (4. miesto), predstavila sa v úctyhodnom počte 286 medzištátnych stretnutí. Stala sa najlepšou basketbalistkou Slovenska 1975.

„Šport mi dal odvahu bojovať aj v živote. Na basketbal som mala talent a odmalička som túžila stať sa reprezentantkou, čo sa mi aj podarilo. Ostala mi aj pevná vôľa, ktorú stále potrebujem. Mám čisté svedomie, nikdy som nikomu neublížila a teraz si už užívam dôchodok,“ vyznala sa zo svojich pocitov bývalá skvelá reprezentantka, ktorá žije v súčasnosti pod Tatrami vo Svite.

GUSTÁV HRAŠKA

Narodil sa 5. januára 1953 v Poprade. Stručne jeho klubová kariéra: Iskra Svit 1965 – 1971 a 1984 – 1987, VŠ Praha 1971 – 1983 a 1987 – 1989, Malbas Malmö v ročníku 1983/84; reprezentácia Československa: jun. ME 1972, dvojnásobný medailista z ME (zo 6 štartov), postupne 1973, 1975, 1977 (bronz v belgickom Liége), 1979, 1981 (bronz v Prahe), 1983, trikrát hral na MS – 1974, 1978 a 1982, dvojnásobný olympionik – 1976 (6. miesto v Montreale) a 1980, predstavil sa v 336 medzištátnych stretnutiach (v tejto štatistike historické 6. miesto).

„V detstve ma ovplyvnili vo Svite tamojší výborní hráči, vďaka nim som sa stal basketbalistom. Do reprezentácie som sa dostal už ako 17-ročný a v nej sa neskôr stal mojím najväčším kamarátom Stanislav Kropilák, z ďalších Slovákov ešte aj Justín Sedlák a Juraj Žuffa. Basketbal ma naučil aj prehrávať, šport totiž neprináša iba víťazstvá. Mám obrovskú radosť, že som už aj v Sieni slovenského basketbalu,“ hovoril s dojatím v hlase Gustáv Hraška, ktorý väčšinu života prežil v Prahe (odtiaľ prišiel aj na slávnosť), ale stále je hrdý Slovák.

TIBOR VASIĽKO

Narodil sa 26. januára 1943 v obci Nyáregyháza pri Budapešti. Úspešný tréner mužov aj žien bol predovšetkým v Banskej Bystrici, kde vyrastal od šiestich rokov, viedol aj basketbalistov v Handlovej; hráč bol okrem Banskej Bystrice ešte v Žiari nad Hronom; je známy najmä ako tréner basketbalovej mlade, viedol rôzne mládežnícke reprezentácie Slovenska, v rokoch 1996 a 1997 bol tréner basketbalistiek Slovenska, ktoré pod jeho vedením dosiahli historicky najväčší úspech – striebro na ME v Maďarsku 1997. Je autor obdivuhodnej publikácie História basketbalu (1923 – 2003) z pohľadu Banskej Bystrice.

„Basketbalu som sa venoval 67 rokov, z toho 55 rokov ako tréner. Vychoval som desiatky a desiatky chlapcov a najmä dievčat, z ktorých vyzdvihnúť niekoľko mien je ťažké. Ale predsa spomeniem, že Erika Dobrovičová a Anka Janoštinová už ako 17-ročné úspešne reprezentovali Československo. Jeden z najväčších zážitkov som mal pred ME 1997, keď sme v boli v rámci prípravy so slovenskou reprezentáciou žien na turné v Brazílii. Nad domácim družstvom, vtedy druhým z olympiády v Atlante, sme v komplexe na Maracane vyhrali, o čo sa vrátane mojej dcéry Zuzany zaslúžilo aj niekoľko dievčat, ktoré som od detstva pod košmi vychovával. To ma napĺňalo spokojnosťou,“ vyjadril sa Tibor Vasiľko. Celý život zasvätil najmä basketbalu a popri ňom stihol nazbierať, ako sám povedal, „niekoľko stotisíc športových odznakov“, ktoré tvoria ojedinelé múzeum v jeho dome v Banskej Bystrici.

 

STRUČNÁ HISTÓRIA SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO BASKETBALU:

– PRVÍ ČLENOVIA PRIJATÍ 14. FEBRUÁRA 2015:

Miloš BOBOCKÝ (už odvtedy zosnulý), Boris LUKÁŠIK, Miroslav REHÁK.

– DRUHÁ SLÁVNOSŤ 31. JANUÁRA 2016:

In memoriam: Gustáv HERRMANN, Ján HLUCHÝ, Josef KŘEPELA; Osobne uvedené: Helena ZVOLENSKÁ (medzitým už zomrela), Zora STARŠIA-HALUZICKÁ, Nataša LICHNEROVÁ-DEKANOVÁ.

– TRETIE „OTVORENIE BRÁNY“ TEJTO SIENE 19. FEBRUÁRA 2017:

Stanislav KROPILÁK, Božena MIKLOŠOVIČOVÁ-ŠTRBÁKOVÁ, in memoriam: Peter RAJNIAK, Eva POLATSEKOVÁ-PETROVIČOVÁ.

– ČLENOVIA PRIJATÍ 12. FEBRUÁRA 2018:

Natália HEJKOVÁ, Ľudmila PĚČOVÁ-CHMELÍKOVÁ, in memoriam Dušan LUKÁŠIK.

– OSOBNOSTI UVEDENÉ 14. FEBRUÁRA 2019:

Ľubomír KOTLEBA, in memoriam Antonína NOVÁKOVÁ-ZÁCHVĚJOVÁ a Kuro (Kurt) UBERAL.

– NAJNOVŠÍ LAUREÁTI OD 16. FEBRUÁRA 2020:

In memoriam Valéria TYROLOVÁ, osobne prítomní GUSTÁV HRAŠKA, YVETTA PAULOVIČOVÁ-POLLÁKOVÁ a Tibor VASIĽKO.

 

Autor: Tomáš Grosmann