Tréner Maroš Kováčik doviedol CCC Polkowice k obhajobe titulu v poľskej Energa Basket lige žien, vo finálovej sérii zdolalo jeho družstvo Gorzow pohodlne 3:0 na zápasy. Polkowice boli ako účastník Euroligy veľkým predsezónnym favoritom, no cesta za ziskom trofeje bola predsa len neľahká. Maroša Kováčika sme vyspovedali v Košiciach, kam pricestoval po oslavách titulu a kde bude zároveň aj čakať na to, či dostane šancu viesť Polkowice aj v budúcej sezóne alebo si nájde ďalší zaujímavý angažmán.

Gratulujeme k obhajobe poľského titulu, aká bola cesta za jeho ziskom v porovnaní s minuloročnou?
Tento bol úplne iný. Pred rokom som prišiel až vo februári a zdedil tím poskladaný podľa predstáv predošlého trénera. Ten tím bol v kríze a kým vtedy sme len mohli, tento rok sme už museli. Nik si nepripúšťal nič iné ako víťazstvo. S generálnou manažérkou sme boli zodpovední za zloženie tímu a z pozície favorita bol zisk tohto titulu predsa len o dosť náročnejší.

Vy ste však už asi zvyknutý trénovať družstvá, kde si nič iné ako titul nepripúšťajú…
Dennodenne to nie je až také príjemné ako na konci, keď už je po všetkom. Spoločnými silami aj s vedením klubu sme aj v ťažkých situáciách, lebo boli aj také, vždy našli vďaka kompromisom a konzultáciám spoločnú reč a napokon sa to vyplatilo.

Oslavujú sa v Polkowiciach tituly z pozície obrovského favorita?
Ale áno, zasa povedzme si otvorene, tento bol len tretí v klubovej histórii a oslavy preto boli dosť náročné.

Vo finálovej sérii ste hrali s Gorzowom, ktorý skončil v základnej časti siedmy, svedčí aj to o vyrovnanosti súťaže alebo išlo o veľké prekvapenie?
Nielen Gorzow, ale aj trebárs Sleza Wroclaw postúpila až do boja o medaily zo šiestej pozície. Osem tímov je v lige maximálne vyrovnaných a každý z nich mohol hrať vo finále.

Každopádne každý finálový zápas ste vyhrali pohodlne a dvojciferným rozdielom…
Ale zasa v každom z nich sme v úvodnej štvrťhodine prehrávali, najmä tretí zápas bol veľmi náročný a myslím, že sme prehrávali aj o šestnásť bodov. Prejavila sa však mentálna sila nášho tímu a množstvo ťažkých zápasov v Eurolige. V záveroch zápasov sme vždy dominovali.

Ak hovoríte aj o Eurolige, zhodnoťme si sezónu ako celok.
Pred sezónou sme mali tri ciele a jeden sen. Cieľmi boli víťazstvá v pohári a v lige, to sa podarilo a rovnako aj postup zo základnej skupiny Euroligy do najlepšej osmičky. Snom bolo euroligové Final four, to sa už nepodarilo, škoda. Keď sa však obhliadneme spätne, sezónu považujeme za úspešnú, náš tím mal kvalitu, ale nie až takú, aby mohol bojovať o najlepšiu štvorku.

Po sezóne sa zhovárame v Košiciach, vrátite sa ešte do Polkowíc?
Obe strany boli vzájomne spokojné, to sme si povedali hneď po sezóne a obojstranne je tam veľká snaha o spoluprácu. Treba však najskôr uzatvoriť sezónu a uvidíme ako sa podarí vyčistiť stôl medzi vedením a sponzormi. Až potom, ako si oni určia, akým smerom sa bude klub pohybovať v budúcej sezóne, si môžeme opäť sadnúť. Zatiaľ sme na bode nula.

Dokedy chcete mať vy osobne jasno?
Dostal som túto otázku už viackrát a nie je jednoduchá. Tento biznis už pár rokov poznám a viem, že je veľmi ťažké určiť časový horizont. Niekedy sa to môže zvrtnúť na dvoch dňoch a niekedy čakáte mesiac a pol. Do konca mája však kluby na deväťdesiatdeväť percent vedia, koho chcú a koho nie. Myslím si, že práve tento termín by mohol byť ten maximálny, kedy by som už chcel vedieť, čo so mnou bude.

Peter Zagiba