K basketbalu sa predsa len vrátila
PAMÄTNÉ OKAMIHY
Druhý ročník zaoceánskej ženskej profesionálnej basketbalovej ligy WNBA sa začal v júni 1998. V tíme Phoenix Mercury aj so Slovenkou Andreou Kuklovou, ktorá už mala vtedy za sebou pod košmi mnoho významných úspechov. Medzi nimi vyčnieval aj titul 2. najlepšej basketbalistky Európy v roku 1995.
Pred dvoma desaťročiami mala pred sebou dilemu. Ako jedna z najväčších opôr slovenskej reprezentácie vo vrecku so striebornou medailou z ME 1997 v Maďarsku mohla patriť medzi kľúčové hráčky nášho tímu aj na svetovom šampionáte v Nemecku 26. mája – 7. júna 1998. Lenže vtedy si ešte termíny WNBA a MS, na rozdiel do súčasnosti, navzájom ani trochu nevychádzali v ústrety.
„Žiaľ, nemohla som byť na MS aj za oceánom súčasne. Po úspešnom drafte, keď si ma v druhom kole vybral tím Phoenix Mercury, bolo treba vybavovať vtedy ešte aj víza. Keď som ich dostala a vo Phoenixe ma čakali, som sa z reprezentácie ospravedlnila a odišla som pripravovať sa s tímom Mercury na súťažné zápasy,“ vysvetlila nám svoje vtedajšie rozhodnutie.
Vďaka nemu získala mimoriadne životné skúsenosti. Stala sa súčasťou nevšednej americkej reklamnej mašinérie, keď hráčky chodili aj na dobročinné akcie či módne prehliadky, mali rôzne povinnosti aj mimo ihriska. A priamo pod košmi hrali pred obrovskými návštevami, keď priemerný počet divákov v hľadiskách WNBA v sezóne 1998 bol 10 869 fanúšikov tohto športu.
„Všade sme dostali k dispozícii šatne hráčov NBA. Hrali sme na ich palubovkách, keďže mužská NBA mala v lete svoju tradičnú prestávku. Niektoré prvky vtedajšej tamojšej šou sa nedajú slovami ani presne opísať,“ pokračovala naša niekdajšia vynikajúca basketbalistka.
Isteže, vo WNBA boli pre hráčky zaujímavé aj finančné odmeny, ale Andrea Kuklová pripomína, že pred dvoma desiatkami rokov boli mnohonásobne nižšie než v súčasnosti. Koniec-koncov aj dnes chodia viaceré hráčky z WNBA za oveľa väčšími zárobkami do Európy. „Príležitosť predstaviť sa vo WNBA mohla napríklad dovtedy chudobnejším Američankám úplne zmeniť život. Preto už v kempoch trénovali akoby im išlo o život, nebolo vôbec jednoduché sa medzi ne vtesnať. Navyše lokálpatriotizmus k WNBA vždy patril. Vo veľkej konkurencii hrali v rozhodujúcich chvíľach najmä Američanky, nie cudzinky.“
Rodáčka z Popradu sa nestala hviezdou vo WNBA, ale uplatnila sa v nej dobre. V prvej sezóne vo Phoenixe nastúpila v 29 z 30 stretnutí tamojšieho tímu. Zväčša bola v pozícii prvej striedajúcej hráčky, ale z času na čas sa jej ušlo miesto i v základnej päťke. Určite však bude navždy prvá Slovenka vo WNBA. Dokonca v roku 1998 so štartom v jej finále, pričom sa v tejto atraktívnej súťaži až doteraz predstavila po nej z našich basketbalistiek len krátko Zuzana Žirková v tíme Washington Mystics v roku 2003.
„Som veľmi rada, že som hrala vo WNBA. V prvom roku sme s Phoenixom dokonca postúpili až do finále, v ktorom nás Houston Comets zdolali 2:1 na zápasy. Napĺňa ma to hrdosťou aj spokojnosťou, keďže išlo o mimoriadnu športovú aj životnú skúsenosť. Spoznala som tam pri basketbale aj celkom iný štýl života. V čase, keď som ja hrala v Amerike, boli rozdiely medzi tamojším životom a naším veľmi výrazné. Teraz, pravda, až také nie sú,“ vrátila sa k významnej etape svojho života Andrea Kuklová.
Mnohoročná absencia Sloveniek vo WNBA, hoci sa ich mená z času na čas objavujú v draftoch, podľa nej súvisí s celkovou úrovňou nášho dievčenského basketbalu. Reprezentačné tímy nie sú pravidelne medzi najlepšími ani na ME, chýbajú v nich talenty, ktoré by agentom či trénerom spoza oceána udreli do očí. Ešteže sa niektoré mladé Slovenky uplatňujú aspoň v zaoceánskych vysokoškolských súťažiach…
Tretia najlepšia slovenská basketbalistka 20. storočia Andrea Kuklová (v oficiálnej ankete za Annou Kotočovou a Erikou Dobrovičovou) sa po skončení aktívnej kariéry zamerala na hotelierstvo doma v Poprade. Ešte pred pár rokmi práve v ňom videla svoju civilnú parketu. Dnes je však všetko inak. Už pod Tatrami sa vrátila k basketbalu ako mládežnícka trénerka, čo je jej terajšia hlavná náplň života v Brne.
„Otec pochádza práve z moravskej metropoly, máme v nej viacerých príbuzných. Pred rokom nám v Brne vzali do školy staršiu dcéru Veroniku, a preto sme sa tam presťahovali. Obe dcéry hrajú basketbal v klube KP Brno, kde som sa stala trénerkou detí,“ prezradila nám víťazka Európskej ligy 2000 v drese Ružomberka. Jedna z najvýraznejších osobností československého i slovenského basketbalu, účastníčka OH v Barcelone 1992 a držiteľka dvoch medailí z ME sa však pravidelne vracia domov na Slovensko, najmä k rodičom vo Svite.
KTO JE ANDREA KUKLOVÁ
Narodila sa 16. júla 1971 v Poprade-Spišskej Sobote. Je vysoká 181 cm. Za slobodna sa volala Chupíková a práve z tohto priezviska jej prischla prezývka „Chupa“. Od roku 1992 je vydatá za bývalého prvoligového basketbalistu Stanislava Kuklu (200 cm), s ktorým sú rodičmi dvoch dcér – Veronika sa narodila 30. novembra 2000, Kristínka 26. apríla 2005.
Od svojich desiatich do sedemnástich rokov hrala basketbal doma v Poprade, potom štyri roky až do sezóny 1991/92 za VSS Košice. Prvú zahraničnú zastávku mala v ročníku 1992/93 vo Weilheime pri Mníchove, v ďalšej sezóne hrala v Lotuse Mníchov. Ďalšie tri sezóny hrala vo francúzskom Aix-en-Provence a štvrtú v tej istej krajine v Tarbes. Odtiaľ sa na ročník 1998/99 vrátila do Delty Košice. V sezóne 1999/2000 prispela v Ružomberku k druhému víťazstvu tohto klubu v Európskej lige.
V letných mesiacoch rokov 1998 a 1999 hrala ako prvá Slovenka v zámorskej WNBA za tím Phoenix Mercury, pri prvom štarte dokonca až vo finále súťaže.
Po narodení prvej dcérky odišla na rok (2001/02) znova do Aix-en-Provence, vrátila sa do Popradu (2002/03) a bola pritom v Delte I.C.P. (2003/04), keď tento košický tím vyhral svoj prvý titul majstra Slovenska.
Viac rokov hrala úspešne v reprezentačných tímoch: na OH v Barcelone 1992, na MS v Malajzii 1990 a Austrálii 1994, na ME v Perugii 1993 (bronz), v Brne 1995 (4. miesto) a Budapešti 1997 (striebro). V roku 1995 sa dostala nielen do najlepšej päťky ME, ale ju aj vyhlásili za 2. najlepšiu basketbalistku Európy. Je dvojnásobná najlepšia basketbalistka Slovenska (1995 a 1998).
Vyšlo v denníku Šport 7. júna 2018
Autor: Tomáš Grosmann
Foto: bamp.sk