Mladí slovenskí rozhodcovia Eduard Uhrin a Veronika Malčeková sa 13.-15.6 zúčastnili na rozhodcovskom kurze FIBA 3×3 basketbalu  v chorvátskom Lipiku. Naši zástupcovia spolu s rozhodcami z celej Európy pracovali na získaní medzinárodnej rozhodcovskej licencie v trojkovom basketbale, ktorá im zaručí možnosť pískania na najväčších 3×3 podujatiach planéty. Všetko sa to dialo v rámci 3×3 challengerového turnaja s fantastickou hráčskou kvalitou.

Ako prebiehala medzinárodná rozhodcovská klinika, čo všetko ste zažili? – pýtame sa Eduarda Uhrina

Na začiatok by som uviedol, že samotný challenger trval iba dva dni (piatok, sobota). My rozhodcovia sme pricestovali už v stredu podvečer. Celkovo nás bolo desať kandidátov z rôznych kútov Európy – zo Slovenska, Česka, Grécka, Francúzska, Portugalska a Dánska. Školiteľkou na klinike bola Jasmina Juras, ktorá je držiteľkou FIBA senior licencie v 3×3 basketbale. Supervízorom pre tento turnaj bol Ľubomír Kotleba. Vo štvrtok prebiehali testy z anglického jazyka a z pravidiel 3×3 basketbalu. Taktiež sme pozerali veľké množstvo videosituácií z turnajov naprieč celým svetom. V piatok prebehla ešte menšia porada, na ktorej sme si určili kritériá, ktoré budeme dodržiavať počas celého priebehu podujatia.

Aká bola úroveň samotného challengeru v Lipiku?

Organizácia bola jedným slovom úžasná. Keď sme v stredu prišli do Lipiku, tak mi celý čas nešlo do hlavy, ako dokáže takéto malé mesto zorganizovať turnaj európskeho formátu. Lipik je kúpeľné mesto vo vnútrozemí Chorvátska. Avšak, keď som v piatok prišiel na kurt, tak som už nemal pochýb, že tento challenger bude mať výbornú úroveň. Družstvá, ktoré sa ho zúčastnili, mali špičkovú kvalitu. Spomeniem družstvá ako Novi Sad, Humpolec, Ventspils, Kranj alebo celkový víťaz Vrbas. Som veľmi rád, že som mohol rozhodovať zápasy družstiev takéhoto zvučného mena. V Chorvátsku vládli cez víkend neskutočne horúčavy. Organizátori na tento fakt však mysleli a samotné zápasy začínali vždy až v podvečerných hodinách. O nás rozhodcov bolo postarané výborne.

Dajú sa vôbec s týmto podujatím porovnať niektoré z našich slovenských?

Rozdiel je vo viacerých faktoroch. Začal by som tým, že zatiaľ kým na Slovensku sa hrá na viacerých kurtoch, tak v Lipiku bola všetka pozornosť venovaná len jednému kurtu obklopenému tribúnami. Druhý rozdiel je ten, ktorý som už naznačil, že zápasy začínali až v podvečerných hodinách. Ďalším podstatným rozdielom je prizemoney za turnaj. Srbský víťaz Vrbas si odniesol za výhru 15 000 amerických dolárov. Okrem výhry však postúpil aj na World tour do Kanady. No a spomenúť musím aj kvalitu tímov. Kým na Slovensku sa v kategórii Elite delia družstvá na lepšie a slabšie, tak v Lipiku mohol vyhrať takmer každý s každým. Faktom je aj vypadnutie najlepšieho družstva na svete Novi Sad v semifinále. Na druhej strane ma teší fakt, že niektoré zo zúčastnených družstiev som už stretol na turnajoch v rámci Central Europe Tour na Slovensku.

Čo pre vás znamená úspešné absolvovanie tejto kliniky smerom do budúcnosti?

Bol to iba prvý krok v rámci napredovania mňa ako rozhodcu v 3×3 basketbale. Druhým krokom by bola nominácia na niektorý z turnajov pod hlavičkou FIBA, ktoré sa konajú celé leto v rámci Európy. Pre mňa osobne to znamená taktiež nadobudnutie veľkého množstva skúsenosti, ktoré sa budem snažiť využiť pri rozhodovaní 3×3 basketbalu na Slovensku.

Na záver by som chcel poďakovať SBA a KR SBA za možnosť zúčastniť sa na tejto klinike. Pevne verím, že vzdelávanie rozhodcov budú podporovať aj v budúcnosti. Treba si uvedomiť, že rozhodcovia sú neoddeliteľnou súčasťou basketbalu a aj oni prispievajú ku kvalite jednotlivých zápasov.