Veronika Malčeková je našou úspešnou FIBA 3×3 rozhodkyňou, ktorá nás počas tejto sezóny reprezentovala na rôznych významných FIBA 3×3 podujatiach. Porozprávali sme sa ňou o jej zážitoch, o jej cieľoch a celkovo o svetovom 3×3 basketbale.
Popíš nám tvoje leto v rámci 3×3 basketbalu (domáce podujatia, FIBA podujatia)
Túto sezónu som bola menej aktívna na SBA 3×3 TOUR, nakoľko som mala ešte nejaké povinnosti v klasickom basketbale, no najmä skrz viacerých FIBA 3×3 delegácií, vďaka ktorým som tieto posledné mesiace bola v Rumunsku, Francúzsku a Grécku. Bohužiaľ, dva turnaje som musela odrieknuť kvôli pozitívnemu PCR testu, napriek tomu to bolo leto plné skúseností a zážitkov.
Ktoré FIBA 3×3 podujatia si absolvovala?
Sezónu som začala kvalifikačným turnajom na majstrovstvá Európy (FIBA 3×3 Europe Cup Qualifier) v Constante, čo z pohľadu kategórie aj kvality bol jeden z mojich najlepších turnajov tohto leta. Hrali tam rôzne ženské aj mužské družstvá, napríklad Čierna Hora, Poľsko, Maďarsko a iné. Podarilo sa mi tam rozhodovať ženské aj mužské semifinále, čo boli posledné zápasy kvalifikácie, nakoľko systém turnaja bol nastavený tak, že víťazi semifinále sa kvalifikujú na majstrovstvá Európy. Neskôr som pokračovala ako jeden z dvoch domácich rozhodcov v Bratislave na FIBA 3×3 Nations League U23 – Europe (Central), kde síce hrali hráči do 23 rokov, avšak kvalite výkonov na ihrisku oproti seniorom to nič neubralo, práve naopak. Následne som mala zostať verná tejto kategórii a ísť na dva turnaje Nations League do Voironu, tieto mi však boli neboli súdené skrz vyššie spomínaný pozitívny PCR test. Šancu na „reparát“ som však dostala onedlho a predsa len sa mi podarilo vycestovať do Voironu na FIBA 3×3 U17 Europe Cup Qualifier. Napriek tomu, že ide o najmladšiu kategóriu, určite ju netreba podceňovať. Zápasy mali náboj aj energiu, hráči sa dokonca postarali o niekoľko highlightov, ktoré boli zdieľané na sociálnych sieťach FIBA. O týždeň na to som išla v pozícii FIBA rozhodcu na finále našej SBA 3×3 TOUR, keďže toto podujatie má status „Quest“ (dá sa z neho kvalifikovať na World Tour) a je tam vždy posielaný jeden medzinárodný rozhodca. Tu som mala možnosť rozhodovať finále medzi družstvami Ub a Partizan Belehrad, ktoré bolo reprízou finála World Tour v Prahe, 2 týždne pred našou tour. Som veľmi rada, že aj naša 3×3 tour s každým rokom naberá na kvalite a priťahuje aj takéto tímy na viaceré zastávky, nielen na finále. Záver mojej sezóny priniesol účasť na majstrovstvách Európy U17 – FIBA 3×3 U17 Europe Cup v Aténach. Minimálne prestížou podujatia a množstvom ľudí, ktorých som tam stretla, považujem toto podujatie za vrchol tohto leta. Na základe mojich výkonov som ukončila tento turnaj mužským finále a nezostáva mi dodať nič iné, len to, že viac som si už ani nemohla priať.
Ako hodnotíš svoje účinkovanie na práve skončených ME U17? Bolo rozhodovanie finále tvojim doterajším vrcholom?
Mužské finále na ME U17, ako som už spomínala vyššie, bolo zrkadlom mojej práce najmä na tomto turnaji, no určitú váhu zrejme mali aj moje predchádzajúce vystúpenia na 3×3 turnajoch počas tohto aj minulého leta. Turnaj v Grécku bol skvelo zorganizovaný, okrem zápasov sme mali čas aj na oddych pri mori, či návštevu Akropolisu. Na predzápasových meetingoch sme preberali situácie z predchádzajúcich dní a stanovovali sme si ciele do ďalších zápasov, ktoré sa mi darilo plniť a priniesli mi nielen dané finále, ale aj zápas žien o 3. miesto. Tieto dva zápasy spolu s finále SBA 3×3 TOUR a mužským semifinále na Europe Cup Qualifier zaraďujem medzi vrcholy mojej sezóny, aj keď priznávam, že najväčšie zadosťučinenie a motivácia do ďalšej práce prišla s posledným zápasom na týchto ME. Je to skvelý pocit vidieť výsledky mojej roboty v takejto forme, avšak motto „cesta je cieľ“ v tomto prípade platí stopercentne. Záverečné zápasy sú len špička ľadovca, ktorého väčšiu časť tvorí veľké množstvo zápasov v základných skupinách, meetingy, predzápasové prípravy, webináre, školenia, domáce súťaže a iné. Bez týchto skúseností by ani tie čerešničky na torte nechutili tak dobre.
Ako vidíš budúcnosť 3×3 basketbalu a tvoju v rámci rozhodovania 3×3?
3×3 basketbal má veľký potenciál rásť, len nedávno sa dočkal premiéry na olympijských hrách a vyzerá to tak, že to bol len začiatok úspechu tohto športu, čo ma veľmi teší. Pevne verím, že vďaka atraktivite zápasov, ktorá zatiahne do diania nielen priaznivcov 3×3 basketbalu, ale aj okoloidúcich, sa bude tento šport rozvíjať aspoň tak, ako znejú prognózy. Ťažko povedať, kedy a či príde k úplnej špecializácii hráčov, trénerov a rozhodcov čisto iba na 3×3, keďže zatiaľ pre veľa ľudí na to nie sú vytvorené podmienky, ale snaha o to určite existuje. Ja si prajem, aby rástli aj moje kariérne úspechy, aj slovenský a svetový 3×3 basketbal. Kariérne ciele mám rôzne, vrátane tých najvyšších, zároveň mi však dáva veľký zmysel odovzdávať nazbierané skúsenosti a vedomosti ďalej, či už v slovenskej komunite, alebo časom aj na medzinárodnej pôde. Každý turnaj beriem ako ďalší impulz pokračovať v začatej práci a určite vo mne prevláda pocit vďačnosti – veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí ma podporujú na tejto ceste a dúfam, že spoločnými silami budeme prinášať čoraz vyššiu kvalitu 3×3 basketbalu na Slovensku aj vo svete.
V mene Slovenskej basketbalovej asociácia a oddelenia 3×3 basketbalu prajeme Veronike úspešnú kariéru a ďakujeme jej za vzornú reprezentáciu našej krajiny na významných FIBA 3×3 podujatiach.