Radosť z pozvánky do reprezentácie

 

Je to nevšedná situácia. V terajšom výbere basketbalových reprezentantiek Slovenska je aj hráčka, ktorej výkony v uplynulých piatich sezónach neboli pred očami bežných fanúšikov tohto športu u nás. Takmer 25-ročná (nar. 28. júla 1994) a 190 cm vysoká Bratislavčanka Michaela Raková, úplne nová členka slovenskej reprezentácie, sa totiž venovala basketbalu v zahraničí.

 

– Vaše meno sme našli v extraligovej zostave Šamorína v ročníku 2013/2014. Potom však už nikde v najvyššej slovenskej súťaži. Kde ste boli odvtedy?

„Som Bratislavčanka, ale odmalička som hrala basketbal v Šamoríne. V auguste 2014 som mala 20 rokov a odišla som do USA študovať na Univerzitu of San Francisco (USF), ktorá má pestrú basketbalovú minulosť. Kedysi tam pôsobil aj legendárny Bill Russel, viacnásobný víťaz NCCAA a neskôr aj hviezda a mnohonásobný šampión NBA s Bostonom Celtics. Neskôr som tiež zistila, že USF navštevoval aj Slovák Vincent Polakovič.“

– Dosiahli ste tam nejaké výraznejšie basketbalové úspechy?

„V mojom druhom ročníku sme získali titul v našej konferencii a dostali sa na záverečný turnaj NCCA, kde nás zastavil Stanford. Prvenstvo v konferencii znamenalo pre školu veľa, keďže prišlo prvý raz po dvadsiatich rokoch. Za osobný úspech považujem sezónne double-double s priemerom 13 bodov a 10 doskokov v mojom štvrtom ročníku, pričom vo dvoch zápasoch som sa dostala nad číslo 20 strelecky aj v doskočených loptách. A v celom ročníku som patrila medzi 30 najlepšie doskakujúcich hráčok NCAA.“

– Ak dobre rátame, školu ste skončili vlani a potom sa vaše meno objavilo v kádri talianskeho družstva Meccanica Nova Vigarano. Prečo práve tam?

„Chcela som vyskúšať znova európsky basketbal, ale mimo Slovenska a získať tak cenné skúsenosti nováčika v profesionálnom basketbale. Taká možnosť sa naskytla v spomenutom talianskom klube, pričom som si v tamojšej najvyššej súťaži mohla zahrať proti mnohým kvalitným pivotkám aj so skúsenosťami napríklad z WNBA.“

– Budete tam v Taliansku pokračovať vo svojej klubovej kariére?

„Dostala som ponuku zahrať si za Ružomberok, čo je výborná možnosť vrátiť sa na Slovensko. Aj preto, že majstrovský tím sa predstaví v Európskom pohári FIBA, čo je takisto vážne lákadlo.“

– Prekvapila vás pozvánka do slovenskej ženskej reprezentácie, v ktorej ste v minulosti nikdy neboli?

„Predovšetkým ma potešila. Vážim si príležitosť opäť si obliecť po ,dlhých’ rokoch reprezentačný dres. Slovensko som totiž v minulosti reprezentovala v kategórii do 16 a potom aj do 18 rokov. Do terajšej ženskej reprezentácie som najprv prijala pozvanie prostredníctvom oficiálnej mailovej komunikácie, neskôr som osobne hovorila s trénerom Jurajom Sujom, s ktorým sa poznám ešte z čias môjho pôsobenia v Šamoríne.“

– Čo považujete za svoje basketbalové prednosti? Uvedomujete si aj prípadné nedostatky, ktoré by ste chceli odstrániť?

„Basketbalové prednosti chcem ukázať na palubovke. V uplynulých rokoch som nadobudla viaceré zručnosti z amerického basketbalu, ktoré by som rada uplatnila v hre. Sú v nej určite aj nedostatky, veď som len na začiatku mojej profesionálnej kariéry. Budem sa však usilovať, aby ich nebolo veľmi vidieť…“

– Stali ste sa teda profesionálnou basketbalistkou. Na akú civilnú profesiu vás však pripravila univerzita v San Franciscu?

„Študovala som tam psychológiu a získala som v tejto špecializácii bakalársky titul. Nadobudla som vedomosti z viacerých oblastí psychológie, mám aj praktické skúsenosti, keďže som pomáhala v centre dospelých aj detí so psychickými poruchami. Zapáčila sa mi klinická psychológia, ktorej sa chcem v budúcnosti venovať. Pravda, až vtedy, keď nebudem profesionálne hrať basketbal.“

– Terajší váš cieľ pod košmi je uplatniť sa v reprezentácii a tiež v Ružomberku. Máte však aj nejaké iné ciele či túžby?

„Netajím, že mojím snom je pôsobenie vo Francúzsku. Tam má liga mimoriadnu kvalitu. A krásne by bolo zahrať si niekedy v Európskej lige.“

VYNIKLA V DOSKAKOVANÍ

Michaela Raková nastúpila v uplynulej sezóne 2018/2019 v tíme Meccanica Nova Vigarano v najvyššej talianskej súťaži v 22 stretnutiach z 24 možných na celkove 595 minút. Znamená to priemer 27 minút na zápas, pričom bola piata časove najvyťaženejšia hráčka kolektívu. V drese 8. družstva tamojšej ligy nastrieľala 181 bodov a vynikla predovšetkým v doskakovaní. V tejto činnosti bola líderka tímu so 171 doskočenými loptami, 123 z nich bolo v obrane a zvyšných 48 pod súperovým košom.

TOMÁŠ GROSMANN

Denník Šport 5. júna 2019