Spišiaci na jednotku s hviezdičkou

Po pätnástich rokoch putuje Slovenský pohár opäť do Spišskej Novej Vsi. Rytieri totiž zavŕšili svoju spanilú jazdu vyplienením pevnosti menom Eurovia Aréna. Zdá sa Vám to ako obyčajné športové klišé? Tak pozor: nájazdníci z východu najprv v piatkovom semifinále deklasovali Prievidzu 93:62 a vo finále o deň neskôr rovnako nemilosrdne pokorili domáci Inter 95:66!

„Som veľmi spokojný s tým, že sme vyhrali pohár. Chlapci odohrali výborný turnaj. Obidva zápasy. Pre náš klub je to veľká vec. Neviem, koľko ľudí by vlani verilo tomu, ak by sme povedali, že Spišská vyhrá pohár. Samozrejme, že sme veľmi radi. Gratulujem hráčom k zisku trofeje, Veľká vec, obzvlášť na ihrisku súpera. Som šťastný,“ chváli svojich zverencov tréner Teo Hojč.

Misia splnená, ako potvrdzuje aj kapitán Michal Baťka: „Určite áno. Tým, že sme vo štvrťfinále vyhrali v Leviciach, sme spravili veľký krok. Atmosféra v družstve sa výrazne zdvihla. Som rád, že sme dobre zvládli semifinále a vo finále to bolo na jednotku s hviezdičkou. Trofej pre víťaza si vezieme domov.“

Keby to bol hokej alebo futbal, museli by sme konštatovať, že finále sa v prvom polčase hralo iba na jednu bránu. Rytieri vďaka agresívnej, dôraznej obrane dostávali interistov do úzkych a v útoku ich hneď v úvode zdeptali trojkami (činili sa najmä Delano Spencer). Bola to ad hoc reakcia alebo súčasť herného plánu? „Vždy je herný plán taký, aby ste dávali trojky a všetko vychádzalo,“ usmieva sa slovinský odborník, no vzápätí o poznanie vážnejšie pokračuje: „Chlapci boli veľmi koncentrovaní na to, čo majú spraviť, aby skúsili zastaviť Inter. Dodržali veci, na ktorých sme sa dohodli. Dôležité je, že sa necítili pod tlakom, neboli v strese, netriasla sa im ruka. To je vo finálových zápasoch veľmi dôležité. Povedzme si, že keby nám nepadlo a Interu áno, môže sa to rýchlo otočiť. To je basketbal. Som vďačný, že nám sa darilo, lebo ide len o jeden zápas, o formu v ten konkrétny deň. Vieme, že Inter má kvalitu, že doma hrá dobre. Ale tento raz sme boli tí, ktorým to ide lepšie.“

Veľká vec? Iste, vyhrať pohár je veľká vec. Nielen pre Spišiakov. Je s ním totiž spojená miestenka do pohárovej Európy (a v prípade, že by ju Rytieri chceli uplatniť, SBA avizuje, že po novom bude znášať časť administratívnych poplatkov). Ale je to aj dôležitá vzpruha, odmena za to, že na Spiši to nezabalili ani vtedy, keď bolo najhoršie. Pripomeňme si, že vo finále pohára si zahrali v roku 2006. Paradoxne, aj vtedy narazili na Inter, Kým doma zvíťazili 104:71, vonku prehrali 63:92. Trofej tak bola ich. V ďalších sezónach patrili medzi užšiu špičku našej najvyššej súťaže, no potom prišli aj slabšie roky. Zvlášť sezóna 2015/16 bola priam tragická, keď BK 04 AC LB nevyhral ani jediný z 32 zápasov základnej časti. Napriek tomu to nevzdali. V ďalších rokoch síce boli východniari o čosi konkurencieschopnejší, ale do vrchnej polovice tabuľky sa vrátili až po tom, čo vlani v lete, kým mnohé iné kluby avizovali existenčné ťažkosti, vyskladali zaujímavý káder vystužený o skúsených bývalých reprezentantov. Počas sezóny sa posilnili ešte viac, keď dotiahli reprezentačného rozohrávača Mária Ihringa.

Tréner Hojč len nerád počúval, keď sa o Rytieroch hovorilo ako o favoritoch. Skôr zdôrazňoval, koľko práce ešte pred jeho zverencami stojí. V Niké SBL po väčšinu ročníka oscilujú okolo druhej pozície, no ani tú zatiaľ nemajú istú. Ale zase reálne pomýšľať môžu aj na prvé miesto po základnej časti.

Na jeseň Spišiaci museli do karantény, mužstvom sa „prehnal“ koronavírus. Po decembrovom „reštarte“ začínali sériou troch prehier, po nich prišli tri víťazstvá, zase tri prehry a opäť tri výhry. Potom dve prehry, víťazstvo, tri prehry… O vyrovnanej forme ťažko hovoriť. Lenže na začiatku marca vydreli Hojčovi zverenci tesnú výhru 78:74 nad Prievidzou a odvtedy neprehrali. V pohárovom štvrťfinále vyradili lídra SBL Levických Patriotov, keď na ich ihrisku zvíťazili 89:86. V Niké SBL následne zdolali Inter 84:68 a potom už prišiel pohár a na ňom dva debakle, ktoré uštedrili Prievidzi a Interu: 93:62, resp. 95:66. Práve teraz ukazujú tú tvár, ktorou sa chcú prezentovať, ako prisvedčuje aj Michal Baťka: „Takúto tvár sme mali pred koronou, pred tou prestávkou, počas ktorej sme si museli ísť oddýchnuť s covidom. Dúfam, že v tom budeme pokračovať. Verím, že Mišo Čekovský sa vráti k nám, budeme ešte kompletnejší a budeme takto pokračovať ďalej.“

Smutnými hrdinami sobotného finálového popoludnia sú napokon domáci interisti. S piatimi prvenstvami z rokov 1995, 1996, 2003, 2015 a 2016 sú najúspešnejší spomedzi mužských klubov. K tomu však tento rok pridali aj ôsmu neúspešnú finálovú účasť. Práve v ročníku, v ktorom bolo usporiadanie finálového turnaja ešte náročnejšie než obvykle, sa ako jediný kandidát podujali splniť túto úlohu. A rovnako ako v rokoch 2014, 2017 a 2019 ani teraz im nebolo dopriate, aby v dôverne známom prostredí zdvihli trofej nad hlavu. Iróniou osudu je, že v tomto ročníku doma Spišiakov už trikrát zdolali a odkedy ich v novembri prevzal kouč Oleg Meleščenko, neprehrali doma ani jedno z desiatich stretnutí. Až pohárové finále…

Trénera Meleščenka, ktorý s mladým a neskúseným kolektívnom dokázal počas tohto ročníka divy, sa pýtame, či rozhodujúcim faktorom v úvode bola únava. Pretože kým Spišiaci si v semifinále ľahko poradili s oslabenou Prievidzou, interisti cez Lučenec postúpili až po predĺžení. „Áno, určitou časťou sa to podpísalo, ale nemyslím si, že to bolo rozhodujúce. Ten náš nástup bol znova katastrofálny. Dovolili a povolili sme im všetko a sami sme začali hľadať chybičky v komsi,“ znie odpoveď ruského odborníka. Prehrať prvý polčas 28:56 nie je dobrá vizitka, nevzdali to podaktorí zo žlto-čiernych priskoro? Kouč Meleščenko si myslí: „Sklamanie bolo, ale je to pre nás poučenie. Tím, ktorý je skúsenejší a rozumnejší, využil našu mladosť a svoju drzosť. My sme neboli drzí. Spišská bola aj agresívnejšia. Perfektná skúška pre nás. Iste, je zlá, lebo sme prehrali vo finále, ale taký je život. Verím tomu, že nás to posunie.“

A čomu chceme veriť my všetci, ktorí sme boli svedkami Impulus-Leasing Slovenského pohára 2021? Že zostane navždy jediným ročníkom, ktorý sa musel hrať pred prázdnymi tribúnami, bez prítomnosti publika.