Slovenským reprezentáciám sa v minulosti podarilo vyhrať rôzne turnaje a kategórie pod hlavičkou FIBA, no len máloktorým z nich to vyšlo bez jedinej prehry. Na domácom European Challengeri v Piešťanoch sa takýto počin podaril výberu do 16 rokov, z pozície hlavného trénera ho viedol Peter Jankovič. S kormidelníkom Slovenska sme prebrali víťazné a radostné dni v Diplomat aréne, ktoré skončil ziskom zlata.

– Prvé miesto na FIBA U16 European Challengeri so stopercentnou bilanciou, ako vám to znie?

„Je to pre mňa úžasné. Je to pre mňa jeden z veľkých dní, lebo som už zažil titul na Slovensku a tiež v medzinárodných súťažiach. Veľmi dobrý pocit a vážim si to. Chcem sa poďakovať hlavne dievčatám za to, ako k tomu pristupovali počas troch týždňov, aby sme sa tu takto stretli.“

– Čo ukázali jednotlivé zápasy a súperi?

„Videli sme rôzne basketbalové štýly, ako sa hrá a pripravuje. Niektorý štýl nám vyhovoval viac, niektorý menej. Čo sa týka nás, tak videli sme veľa pozitívnych vecí, to ma najviac teší.“

– Ako na tom vyzerá európsky basketbal v porovnaní s vami napríklad?

„Ťažko mi je to hodnotiť, keďže sme rozdelení do skupín a poviem pravdu, stretnutia v horných skupinách som nevideli. Myslím si, že by sme sa nestratili ani vo vyššej skupine. Nehovorím, že by sme tam vyhrali všetko, ale možno by sme niekoho potrápili, niečo vyhrali. Som rád, že konečne tu máme generáciu, pri ktorej sa aspoň niekto z nich posunie.“

– Bolo cítiť možno, že hráčom chýbalo viac zápasovej praxe?

„Myslím si, že ani nie. Na konci sezóny sa totiž rozbehli súťaže, čo nám potom vyhovovalo. Je pravda, že sme neodohrali prípravné zápasy, keď by sme možno mali niečo navyše, tak by to bolo fajn. Nič sa nedeje, išli tak baby, ako mali.“

– Tri tesné víťazstvá na Challengeri – s Luxemburskom 57:54, Rumunsko 55:54 a teraz so Švajčiarskom 68:66. Čo povedať k úspešne zvládnutým záverom?

„Ja som na to zvyknutý (úsmev). Dobre pre dievčatá, hlavne je to pre nich obrovská skúsenosť, ktorú na tréningoch nezískajú. Tým, čo tu predviedli, bojovali a ukázali, ako veľmi chcú vyhrávať zápasy, to je veľké plus. U nás na Slovensku sa to nenosí, ale oni to ukázali. Dúfam, že je tu nová generácia, ktorá veľmi chce a bude v tom pokračovať.“

– Ukázal sa ako zlomový predposledný duel na Challengeri – s Izraelom?

„Myslím si, že áno. V tom zápase som videl jeden koncentrovaný výkon od prvej do poslednej minúty, od každej jednej hráčky, ktorá prišla na ihrisko. Aj tá, ktorá nenastúpila, tak bola koncentrovaná. Baby strašne chceli. Bol to z našej strany určite najkvalitnejší výkon.“

– Čo si môžu hráčky zobrať z takéhoto podujatia a zápasov?

„V prvom rade medaila, fľaša a uterák (úsmev), to bude ich pamiatka. Zoberú si obrovskú skúsenosť z medzinárodného fóra, kde ukázali, že môžu konkurovať a hrať nielen na Slovensku, aby sme sa nehrali na vlastnom piesočku, ale aby sme hrali aj vonku. Treba sa konfrontovať so zahraničím. Verím, že máme nastupujúcu generáciu.“

– Bol Challenger dobrou náhradou za majstrovstvá Európy?

„Určite áno, aj táto forma bola vítaná, aby deti hrali na medzinárodnom fóre. Aj keď neboli jednoduché covidové pravidlá, bubliny, testovania, tak si myslím, že všetci to zvládli na výbornú. Aj u nás celý organizačný výbor to zvládol na jednotku s hviezdičkou, nič nám nechýbalo, všetko bolo tak, ako malo byť.“

– Pred turnajom ste hovorili o silnej generácii hráčok, potvrdilo sa to?

„Áno. Netvrdím, že tieto hráčky budú raz top európske hráčky, ale verím, že aspoň niektoré z nich sa presadia v zahraničí. Dúfam, že aspoň niektorá z nich sa neskôr ukáže v reprezentácii žien.“

– V tíme boli viaceré hráčky patriace pod mladšiu kategóriu, čo im môže dať takáto konfrontácia so staršími?

„Celý zámer tohto celého bolo, že sme si ich rozdelili pol na pol. Ja som bol prioritne trénerom výberu do 15 rokov, pre nich sme to brali ako obrovskú skúsenosť a prípravu na budúcu sezónu, v ktorej nás čaká Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) a majstrovstvá Európy, aspoň dúfam, že budú. Z tohto dôvodu sme chceli, aby ich bolo čo najviac a ja som veľmi rád, že dievčatá nesklamali. Dá sa povedať, že vo veľa minútach zápasov nás ťahali a pomáhali. Máme tu hráčku, ktorá je ročník narodenia 2007 – Katarína Šedivá. Absolútne sa nestratila, patrila medzi jednu z našich najlepších hráčok nielen u nás, ale aj na celom turnaji by si ju každý všimol. To je veľké pozitívum.“

– Budete pokračovať v pozícii hlavného trénera tohto výberu?

„Mám platnú zmluvu, keďže to bola pre mňa akási náhrada. Pôvodne sme tu nemali byť, keďže to nie je náš prioritný ročník, ale dohoda bola taká, že to pôjdeme vyskúšať a dáme dievčatám šancu pripraviť sa na budúcu sezónu. Preto som bol tu, moja zmluva by mala skončiť budúci rok.“

Foto: Laco Ďuračka/Fiba.basketball