Tréner Oleg Meleščenko cez leto doviedol Slovensko k postupu z predkvalifikácie do „veľkej“ európskej kvalifikácie Majstrovstiev sveta 2023. Nie je to málo. Naopak, pre náš mužský basketbal je návrat na európske kolbište jednoznačným posunom vpred. Ale prečo sa nepokúsiť dosiahnuť ešte viac? Iste, konkurencia Srbska, Lotyšska a Belgicka v základnej A-skupine vzbudzuje rešpekt, ale nie prehnaný. Slováci chcú potvrdiť, že tvoria dobrú partiu a že táto generácia dorástla na to, aby si merala sily aj s európskou špičkou. Hneď v prvom kvalifikačnom zápase si už tento štvrtok zmerajú Meleščenkovi zverenci sily s Belgickom. V nedeľu sa predstavia v Rige proti domácemu Lotyšsku.

Naša mužská reprezentácia vstupuje do hlbokých medzinárodných vôd, v ktorých dlho neplávala. Aké princípy musí družstvo rešpektovať, aby sa nezačala topiť? – spýtali sme sa ruského kouča v službách Slovenska

„Právom sme si zaslúžili príležitosť hrať na trocha vyššej úrovni. Cítime hrdosť, ale aj väčšiu zodpovednosť. Najvyšší princíp bude, na koľko budeme schopní dať sa dokopy a zužitkovať celý ten náš basketbalový posun, ktorý sme už spravili, pretože táto generácia má na to, aby bojovala s každým súperom. Základnými princípmi budú bojovnosť, pochopenie diania na ihrisku a zásada nikdy sa nevzdať.“

O Slovensku sa v konkurencii Belgicka, Lotyšska a najmä hviezdami prešpikovaného Srbska hovorí ako o outsiderovi A-skupiny. Do ďalšej fázy však postupujú až traja. Cez koho by teoreticky mohla viesť najschodnejšia cesta?

„Je v poriadku, že nás berú ako outsidera. Z jednej strany nám to môže pomôcť, lebo niekto sa môže aj nepripraviť na zápas s nami. Nevychádzame ale z toho, ako k nám pristupujú. My vychádzame nie z toho, že môžeme len prekvapiť, lebo to je zlý postoj. My predsa musíme bojovať v každom zápase. My si musíme uvedomiť, že najbližšie nastúpime proti Belgicku a pred zápasom to bude fifty-fifty. Áno, proti nám budú stáť o trocha skúsenejší hráči, ale všetko sa bude odvíjať od toho, ako k tomu pristúpime a či v danom čase budeme viac pripravení my alebo oni. Je to na nás. A nedá sa teraz hodnotiť, cez koho by mohla viesť tá cesta. Nemusíme teda rozoberať, cez koho. Musíme sa zaoberať len našou hrou a byť si vedomí, že máme určitú šancu. Áno, bude to ťažké, ale keď idete do boja s tým, že dobré bude aj keď neprehráte o veľa, tak to je zlé. Nie, my musíme vždy ísť naplno a uvidíme, čo z toho vzíde.“

Do Levíc ste si s asistentmi Michalom Madzinom a Marošom Helmecym povolali štrnásť hráčov. Prišli všetci a sú fit, alebo ste museli povolať niekoho zo štyroch náhradníkov?

„Áno, povolali sme štrnástich, no nakoniec tu máme trinástich. Všetci zatiaľ – nech to nezakríknem – vyzerajú dobre. Teší ma, že všetky naše posily zo zahraničných líg majú veľké roly vo svojich mančaftoch. Dúfam, že si niečo z toho prenesú aj sem. Hráči pôsobiaci na Slovensku sú jednoznačne medzi najlepšími vo svojich družstvách. Takže malo by to fungovať. Jediná otázka je, ako to dať tak rýchlo dokopy, pretože vo svojich kluboch hrajú v inom systéme a súhra je veľmi podstatná.“

V lete bol dôležitou súčasťou reprezentácie 224 cm vysoký pivot Michael Fusek, ktorý pod vašim vedením podával kvalitné výkony v repre aj klube. Teraz chýba pre zranenie ramena. Vzhľadom na jeho parametre i hru, aká veľká je to komplikácia?

„Je to strata a je to škoda. Našli sme ho pre reprezentáciu. V prvých troch zápasoch bol možno neviditeľný, ale v tom najpodstatnejšom bol jeden z najlepších a myslím, že mu to zdvihlo sebavedomie. Bol by potrebný aj teraz, ale je zbytočné o tom rozprávať, pretože ho nemáme a nevieme, kedy ho mať budeme. Ideme do hry bez neho, ale na rovnakej pozícii máme teraz Tomáša Pavelku aj Borisa Bojanovského, preto si myslím, že niečo sme síce stratili, ale aj čosi získali. Verím, že títo hráči na jeho pozícii ukážu tú istú kvalitu a pomôžu Slovensku.“

Hrať sa bude v Leviciach, kde by to bol celkom isto sviatok. Hrať sa ale napokon bude pred takmer prázdnymi tribúnami. Aký veľký problém to môže byť, že takto vlastne strácame výhodu domáceho prostredia?

„Všetci sme očakávali, že v Leviciach náš šiesty hráč – naši fanúšikovia – nás potlačia k tým najlepším výsledkom. Bohužiaľ, situácia, aj celkovo v živote, je teraz taká, že nie my rozhodujeme. Príroda a covid zatiaľ idú proti nám. Nič iné nám nezostáva ako hrať, bojovať a s hrdosťou reprezentovať. My aj tak vieme, že ľudia na Slovensku, ktorí chápu basketbal a držia nám palce, budú stáť pri nás. Je na nás, ako túto situáciu zvládneme. Sme však už na podobné situácie zvyknutí. Aj v Severnom Macedónsku sme boli v bubline a vydržali sme to. Takže zvládneme aj ten jeden zápas v Leviciach, kde pre nás SBA a ochotní a ústretoví domáci pripravili skvelé podmienky. Je však mínusom, že nemáme toho povestného šiesteho hráča, ktorý vás vždy, chcete-nechcete, ženie vpred.“

Belgičania majú skúsený tím. Čo bude podľa vás vo štvrtok najväčšou výzvou pre vašich zverencov? Vyrovnať sa so zohratosťou súpera, jeho skúsenosťami či atleticizmom? Alebo je zbytočné rozvíjať takéto úvahy?

„Áno, majú skúsený tím a veľmi dobrí sú aj ako jednotlivci. Dobre strieľajú, vedia zahrať jeden na jedného a pôsobia suverénne. Záležať ale bude od toho, ako sa oni aj my vyrovnáme s otázkou zohratosti. Atleticizmus je otázka skôr v jednotlivých položkách: kto, ako a čo? Máme ale rovnaké podmienky, oni tiež nemali čas na prípravu a nevieme, ako sa s tým vyrovnajú. Ja sa však príliš nezaoberám Belgickom a tým, ako pristúpi k zápasu. Mňa ďaleko viac zaujíma, ako k zápasu pristúpime my. Čím viac budeme zohratí, hoci času je málo, a čím lepšie všetci pochopíme, čo presne chceme hrať, tým lepšie to bude vo štvrtok vyzerať. Podstatná bude bojovnosť a súhra. Za krátky čas len inteligencia hráčov umožní, aby to bolo dobré.“

S Lotyšmi sa stretneme druhý raz (a odohráme s nimi tretí zápas) v tomto kalendárnom roku, pričom už letné konfrontácie nevyzneli zle. Aké ponaučenie si z nich treba vziať, aby teraz vyznel nedeľný zápas ešte lepšie?

„Všetci vieme, že je rozdiel, ak hráme prípravný zápas, ku ktorému sa pristupuje trocha inak, kde vás nič netlačí a kde chcete podať len svoj najlepší výkon, pričom nenesiete ťarchu zodpovednosti za výsledok. Preto to v priateľských zápasoch vyzerá inak. Áno, aj v nich ide o to, či vyhráte alebo prehráte, ale psychicky sú hráči nastavení inak. Lotyši sú veľmi dobrý mančaft, ktorý by suverénne mal byť na MS. Majú mnoho hráčov z Euroligy aj Eurocupu a ich zostava sa skladá z basketbalistov pôsobiacich v najlepších súťažiach Európy. Ponaučenie bolo, že nemôžeme povoliť ani na minútu, ani trochu sa nemôžeme uvoľniť a prestať hrať ako treba. Nasadenie musí byť vysoké po celých štyridsať minút a prípadne aj v predĺžení, ak treba. Jasne, že nám to prinieslo aj podnety na zamyslenie, najmä pozitívne, že môžeme – minimálne po určitý čas – konkurovať. Je teda na nás, ako pristúpime k zápasu. Zase bude záležať od súhry, od toho, čo a ako chceme hrať a ako nám to bude vychádzať. Pri reprezentáciách sa rodia niekedy aj trocha divné výsledky, pretože nie všetkým sa podarí za krátky čas spraviť dobrý mančaft. Hoci aj máte niekedy k dispozícii najlepších hráčov, skrátka to nevyjde. My sa ale budeme snažiť, aby sme neboli takýmto prípadom, ktorému sa nedarí, lebo nechápe, čo sa deje na palubovke. Takže Slovensko do toho! Pozdravujem všetkých našich fanúšikov a nech nám držia palce. Ideme do boja.“