Podaktorým fanúšikom sa basketbalista Peter Sedmák vytratil z očí, keď ukončil reprezentačnú kariéru a znova odišiel do českej NBL, kde strávil ostatné štyri sezóny. Nie však tým skalným. Tí sledovali, ako jedna z najvýraznejších hráčskych osobností svojej generácie aj v pokročilejšej fáze svojej kariéry úspešne pôsobí vo farbách královohradeckého celku Královští sokoli. Nedávno, zhruba mesiac predtým než 8. júla oslávi 37. narodeniny, však oficiálne oznámil, že ako hráč končí.

Hráčsku kariéru ste síce uzavreli, ale od „košíkovej“ sa odísť nechystáte, však? – spýtali sme sa Petra SEDMÁKA.

„Áno, budem pokračovať v pozícii športového manažéra. Dohodnutí sme boli už skôr, ale so zverejnením sme čakali, kým sa skončí sezóna. Od januára som v tom kolobehu. Mal som trocha inak nastavené tréningy a zúčastňoval som sa už aj na schôdzkach a rokovaniach. Teraz sa tomu venujem už naplno. Niektoré veci sú pre mňa nové, ale rýchlo sa učím a myslím, že mi to celkom ide.“

Hoci čoskoro oslávite 37. narodeniny, dosahovali ste solídne čísla – v základnej časti ste mali 13,7 bodu a takmer 5 doskokov na zápas. V predkole play-off to bolo ešte lepšie. Povedzte, nelákalo vás potiahnuť ďalšiu sezónu? 

„Lákalo. Konzultoval som s trénerom aj s ľuďmi z klubu, ako by sa to dalo skĺbiť. Postupne som však videl, koľko je to práce a koľko času to vyžaduje. Bolo mi jasné, že nebude čas, aby som hrával. Preto moju hráčsku pozíciu rád prenechám niekomu inému, možno aj nejakému mladému hráčovi. Nech to prevezme na ihrisku a ja sa budem snažiť pomôcť klubu mimo palubovky. Rozhodnutie sa nerodilo ľahko, aj snúbenica ma najprv tlačila do toho, aby som ešte hral, ale postupne videla, že by nemalo zmysel robiť dve veci polovičato, ale radšej sa jednej venovať na sto percent. Verím, že to je správne rozhodnutie.“

Moment. Väčšinou priateľky, snúbenice, manželky prehovárajú úspešných športovcov, aby už zavesili kopačky, tenisky, či rukavice na klinec. Vy ste to naozaj mali opačne?

„Práve! Je bývalá basketbalistka a ešte stále sa jej páčilo, keď som bol na palubovke. Takže u nás to bolo iné.“

V minulej sezóne ste v Hradci vytvorili slovenskú enklávu s Pavlom Lošonským a Dušanom Pandulom. Prezraďte, máte aj teraz, už ako manažér v hľadáčiku ďalších našincov?

„Mal som. Oslovili sme štyroch Slovákov, rokovali sme s nimi, dostali aj ponuky, ale chápem ich, že si chcú počkať. Možno aj na lepšie kluby. My im zatiaľ nevieme ponúknuť európske súťaže. Vieme im však ponúknuť, že sa zo slovenskej ligy posunú do českej, ktorá je možno trocha zaujímavejšia, viac propagovaná a štartujú v nej silní súperi, ktorí pravidelne hrajú európske súťaže. Takže áno, rokovali sme, bola to priorita a ja verím, že sa ešte niečo podarí. Máme dobré skúsenosti s Pavlom Lošonským a ďalšími hráčmi, ktorí hrali na Slovensku, že v Čechách sa uchytili a hrali dobre.“

Klub, pre ktorý pracujete má síce dlhú históriu, ale do najvyššej súťaže sa vrátil relatívne nedávno. Zdá sa však, že postupne napreduje. Akú víziu teda majú sokoly?

„Ako vravíte, postupne sa to vyvíja. V prvom roku, keď som sem prišiel, sme hrali o záchranu. Ďalšie dva roky boli utlmené covidom, ale ako klub sme krôčik po kroku napredovali. Sme stále mladý klub, vstúpime do piatej ligovej sezóny. Priority sa odvíjajú aj od financií. Do budúcej sezóny chceme omladiť tím, dať väčšiu príležitosť domácim hráčom a zapracovať talentovaných mladíkov z akadémií v okolí. A samozrejme, radi by sme priviedli zaujímavých zahraničných basketbalistov, aby sa mladí od nich mohli učiť a aby to celé malo nejaký zmysel. Naďalej sa chceme posúvať vpred. Prvý krok sme urobili prihlásením sa do Federálneho pohára, keďže dosiaľ klub nemal medzinárodnú konfrontáciu. Budeme sa teda porovnávať aj so slovenskými súpermi. Do budúcnosti by sme si radi vyskúšali nadnárodnú ENBL, ktorá nám príde kvalitatívne lepšia než Alpsko-jadranský pohár. Všetko bude záležať na financiách, ale aj na mne, ako to poskladáme. V uplynulých rokoch sme hrali nad naše možnosti, lebo tu boli hráči, ktorí chceli pomôcť klubu. Ale chápem, že aj oni sa chcú v kariérach posunúť.“

Na konci hráčskej kariéry je tá správna chvíľa na bilancovanie. Čo vám teda basketbal dal a čo, naopak, vzal?

„Dala mi veľmi mnoho príležitostí. Keď som hral za reprezentáciu, veľa sme cestovali. Stretával som sa bratmi Rančíkovcami, takisto s Antonom Gavelom, či Richardom Leškom – hráčmi, ktorí boli vtedy, keď som ešte len začínal, už na určitej úrovni. Mal som sa od nich čo učiť. Reprezentácia mi preto veľmi pomohla. A z každého klubu, kde som pôsobil, som sa snažil čosi si vziať a zužitkovať to v ďalšom pôsobisku. Otvorilo sa mi veľa možností, spoznal som mnohých ľudí. Športový život je aj o zážitkoch a to je najviac, na čo potom človek môže spomínať. Zvlášť, keď sa bude stretávať s ľuďmi, s ktorými ho spájajú spoločné zážitky. Toto všetko mi kariéra dala. A či mi čosi vzala? Možno voľný čas, ktorý som obetoval športu, ale to vôbec neľutujem… Nemyslím si, že mi čosi extra vzala. Moja kariéra bola väčšinou o pozitívach. Iste, vyskytli sa aj zranenia, takže kúsok zdravia mi možno vzala, ale to obetuje každý športovec.“

A z tých spomienok, ktoré sú najsilnejšie?

„Majstrovský titul s Interom v roku 2013 bol veľký zážitok. Ale vždy, keď sa o niečo hralo, boli to silné emócie a zážitky. Aj tu, v Hradci Králové, keď sme získali bronzové medaily v českom pohári, bolo to skvelé. Pekné spomienky mám aj na ďalšie krajiny, kde som pôsobil. Z Abú Zabí mám silné dojmy z prostredia a krajiny. Ale rád spomínam aj na pôsobenie v belehradskom Dynamicu. Silným zážitkom bolo hrať proti Crvenej zvezde, Partizanu a ďalším veľkoklubom, ktoré hrávali v Eurolige, Jadranskej lige alebo Balkánskej lige. Pekné spomienky mám však aj na Chemosvit Svit, v ktorom som vyrastal, dostal šancu rásť a v roku 2003 získal prvý titul pod vedením legendárneho trénera Miloša Pažického. Za veľa vďačím aj koučovi Miroslavovi Ondrušekovi, ktorý ma učil základy, Stanislavovi Semanovi, ktorý sa mi individuálne venoval a môjmu „učiteľovi“ v šatni Eduardovi Znancovi.“

 

VIZITKA PETRA SEDMÁKA

NARODENÝ: 8. júla 1985 v Poprade

VÝŠKA: 207 cm

HMOTNOSŤ: 111 kg

POZÍCIA: pivot/vysoké krídlo (posty 5 a 4)

PÔSOBISKÁ: Královští sokoli Hradec Králové (ČR, 2018 až 2022), KB Košice (2017/18), Dynamic Belehrad (Srb., 2017), Baník Handlová (2016/17), Baniyas Club Abú Zabí (SAE, 2015), Inter Bratislava (2014/15), Balkan Botevgrad (Bul., 2013/14), Inter Bratislava (2013), BK Děčín (ČR, 2012), USK Praha (ČR, 2011/12), BC Brno (ČR, 2009 až 2011), Chemosvit Svit (2008/09), Geofin Nový Jičín (ČR, 2007), Chemosvit Svit (2006/07), Geofin Nový Jičín (2006), Chemosvit Svit (2002 až 2006)

 

Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.