Michal Madzin dostal dôveru viesť ambiciózne Levice už pred tromi rokmi, ako 33-ročný. Prvá sezóna sa skončila predčasne pre nastupujúcu pandémiu, v druhej sa však Patrioti prebojovali do finále. Spišským Rytierom však podľahli 1:3, a tak si na svoje veľké chvíle museli rok počkať. Teraz ale všetko do seba dokonale zapadlo, Levičania jednoznačne ovládli základnú časť, v semifinále sa revanšovali Spišiakom (3:1) a vo finále nedali šancu lučeneckému BKM. Po tretí raz, po rokoch 2011 a 2018, tak v Tekove oslavujú majstrovský titul.

Vlani o tom čase ste boli sklamaní zo striebra, teraz všetci žiarite šťastím. Cítite okrem zadosťučinenia aj akési vykúpenie? – spýtali sme sa Michala MADZINA, trénera Levíc

„Máme dobrý pocit z celej sezóny, ale nespájal by som to s revanšom za predošlú. My sme to nespájali ani počas play-off a ani pri oslavách. Cítime úľavu a veľkú radosť, že sa nám to podarilo v tomto ročníku, ale to je jediné, čo vnímame.“

Navyše ste si to ideálne načasovali a rozhodujúce víťazstvo pridali pred vlastným publikom. Ako vyzerali prvé oslavy?

„Vypálilo to výborne, že sme to ukončili doma, v skvelej atmosfére. Užili sme si tie emócie a prvé momenty s fanúšikmi. Na druhej strane, bola to obrovská úľava a prišla aj únava po celej sérii. Oslavy boli zatiaľ striedme, ale v najbližších dňoch si to ešte užijeme.“

Kedy ste uverili, že táto partia to dotiahne ešte o povestný krok ďalej ako vlani a že si ide po titul?

„Samozrejme, verili sme tomu počas celej sezóny, ale všetci sme boli pokorní, lebo sme vedeli, že je to šport a musíme si to vydrieť. Zvládli sme ťažké semifinále so Spišskou Novou Vsou a išli do finálovej série proti Lučencu, s ktorým sme pre horšie skóre mali negatívnu bilanciu. Boli sme sebavedomí, ale nie prehnane. Nebrali sme nič automaticky. A aj finále ukázalo, že to nebolo také jednoduché, ako sa mohlo zdať podľa výsledkov. Boli to ťažké zápasy.“

Levice prešli celou sezónou vskutku suverénne, s bilanciou 25-3 v základnej časti a 7-2 v play-off… Nebolo vám chvíľami možno aj ľúto, že len málo súperov v Niké SBL vám dokázalo aspoň občas podkúriť?

„Keď sa na to pozrieme z nadhľadu, naša bilancia je výrazne pozitívna, avšak jednotlivé zápasy často neboli také ľahké. Dôležité bolo, že vďaka šírke a kvalite kádra sme aj v prípade absencii dokázali zaskočiť jeden za druhého a stretnutia doťahovať do víťazného konca. Budovalo sa sebavedomie a súdržnosť tímu. A ako ste naznačili, boli sme súťaživí, chalani išli do každého duelu s tým, že ho ideme odmakať a chceme vyhrať každý jeden zápas.“

Už skôr ste vyhrali Alpsko-jadranský pohár, ale zdá sa, že ani ten vám neodčerpal moc síl.

„Alpsko-jadranský pohár nám extrémne pomohol. Ani by som nepovedal, že nám odčerpával sily. Práveže nám zabezpečil pravidelnú zápasovú prax v rytme streda – sobota. Málokedy sme z tohto rytmu vypadli. Práve výjazdy, napríklad do Šibeniku či Welsu, nám pomohli aj čo sa týka tímovej chémie. Dlhé cesty, spoločný nocľah i večere nám pomáhali budovať tú chémiu. Celkové víťazstvo v Alpe Adria nám určite dodalo sebavedomie pred vyvrcholením sezóny v Niké SBL. Možno sme mali kdesi v hlave, že už sme čosi dosiahli a to nám rozväzovalo ruky a mohli sme byť o čosi uvoľnenejší v play-off.“

Už sme naznačili, že v základnej časti vás Lučenec dokázal potrápiť, ale vo finále ste ho zdolávali o 18, 36, 30 a 10 bodov. V čom tkvie to tajomstvo či esencia finálového úspechu?

„Som presvedčený, že nám veľmi pomohlo, že viacerí naši chlapci mali finálové skúsenosti už z minulosti. Najmä naši Slováci majú za sebou aj celkové prvenstvo, štyria – Boris Bojanovský, Šimon Krajčovič, Martin Bachan a Patrik Adámik – získali titul s Levicami, Laco Lutovský to zažil aj ako tréner a David Abrhám uspel s Interom. Tieto skúsenosti nám veľmi pomohli, keďže chalani vedeli, čo to prináša, aké náročné to bude a boli sme na to zrejme lepšie pripravení než Lučenec. Popri basketbalovej vyrovnanosti, práve skúsenosti mohli byť našou výhodou.“

Určite vám už stihli povedať, že ste prvý slovenský kouč, ktorý doviedol mužstvo k titulu od roku 2009, keď sa to podarilo Ľubomírovi Urbanovi s Nitrou a rok predtým Milanovi Černickému s Pezinkom. Čo vám vtedy prebehlo hlavou?

„Sme tandem s Lacom Lutovským a všetka tá robota bola naša spoločná. Teší nás, že sme to dokázali takto slovensky zvládnuť. Pravdupovediac, nevedel som, že prešla taká dlhá doba. Je to dobrá spoločnosť. Je pre mňa pocta byť spomínaný spolu s trénermi Urbanom a Černickým. Naozaj si to vážim. Keď som začínal s trénerstvom, sníval som, že raz možno budem patriť do jednej skupiny s takýmito osobnosťami. Teraz, keď ma spomínajú v súvislosti s nimi, som tým naozaj poctený.“

Máte za sebou dlhšiu sezónu ako mnohí kolegovia, keďže pracujete aj ako asistent pri reprezentácii. Povedzte, aké máte plány na najbližšie dni? Oddýchnete si od basketbalu?

„V prvom rade sa budem venovať šesťtýždňovému synčekovi a priateľke. Na to sa veľmi teším a na najbližšie dni to je môj hlavný cieľ – s čistou hlavou sa tešiť z prírastku do rodiny. Ale teším sa aj na Final Four Euroligy, sledujem aj play-off českej ligy. Je to pre mňa relax, neberiem to ako prácu. Takže budem sa tešiť na zápasy Euroligy, NBA, ale aj play-off v okolitých krajinách, ktoré sledujem. Už bez stresu si budem môcť vychutnávať basketbal.“

OČAMI KAPITÁNA

Nikto neukazoval prstom

 

Šimon Krajčovič sa na Slovensko vrátil v lete 2016 po absolvovaní americkej univerzity Loyola Marymount. Postupne sa  vypracoval na jednu z opôr a lídra Patriotov. Aké je to byť kapitánom nových majstrov?

Bolo treba občas dvihnúť hlas? Odpovedá: „Občas možno áno, ale nie príliš. Neboli problém. Tvorili sme rozumné družstvo a rozumný bol každý hráč, takže ak sa aj dvíhal hlas, tak len vo vypätejších situáciách, ale nie tak, že by sme ukazovali prstom jeden na druhého. Povedali sme si, čo treba napraviť a išlo sa ďalej. Každý mal svoju rolu, viac a viac sme sa do nich dostávali, až to vyvrcholilo úspechom.“

Šimon, spolu s ďalším tromi spoluhráčmi a asistentom trénera Ladislavom Lutovským bol pri triumfe Patriotov aj v roku 2018. Keď ho vyzveme, aby skúsil porovnať, v čom sú tieto dve partie podobné a v čom rozdielne, zamýšľa sa: „Vtedy aj teraz vládla v šatni vynikajúca chémia. Ale to platí aj o rokoch, keď sme nevyhrali titul. To je veľmi dôležité. Inak sa mi to ťažko porovnáva. Bolo to iné, mali sme trošku iné úlohy. Ale užili sme to rovnako.“

Ako sme spomenuli, Krajčovič je vo svojich 28 rokoch lídrom Levíc i slovenskej reprezentácie. Tú aktuálne tvoria viacerí hráči Patriotov. Niet divu, keďže jadro nového majstra tvoria domáci hráči, vedie ho slovenský tréner. Je azda práca o čosi ľahšia, ak gros tvoria Slováci? „Pracuje sa tu kontinuálne, sme pokope dlhú dobu a poznáme sa. Potom je omnoho jednoduchšie zapracovať jedného či dvoch cudzincov,“ vysvetľuje šikovný tvorca hry, ktorý do finále nastúpil aj napriek problémom s členkom.

MAJSTROVSKÁ CHÉMIA

(podľa kapitána Šimona KRAJČOVIČA)

NAJVÄČŠÍ PRACANT: „Náš tréner Michal Madzin, pretože okrem tímových tréningov, ich prípravy a prípravy zápasov, videa, vždy, keď ho niekto poprosí, či by si mohol dať s ním tréning navyše, alebo si s ním zastrieľať alebo hocičo, či ráno či večer, či pred tréningom či po, vždy bez mihnutia oka prikývne a pomôže.“

NAJLEPŠÍ ATLÉT: „Tam je to vyrovnané medzi DeShawnom Freemanom a Tre´Dariusom McCallumom. Obaja sú neuveriteľní atléti, dokážu rýchlo behať, vysoko skákať, sú silní.“

NAJUKECANEJŠÍ: „Tre´Darius. Vždy s úsmevom na tvári, vždy rád pokecá, je ho počuť. Dvojnásobne, keď začneme rozoberať NBA a na pretras prídu jeho obľúbení hráči alebo tím. Vtedy dokáže debatu naozaj prežívať.“

NAJTICHŠÍ: „Zrejme Donte Clark. Možno to bude tým, že prišiel ako posledný a je v šatni najnovší, tak sa chvíľu rozpozerával. Ak ale bolo treba, aj on sa vedel ozvať.“

NAJVÄČŠÍ POHOĎÁK: „Ťažko určiť jedného. Mohol by to byť Viktor Juríček. S ním sa vždy dobre pokecá. Ale môže to byť aj náš český brat Eda Kotásek, ktorý prišiel ako výpomoc a stal sa plnohodnotnou súčasťou tímu. Tu je viacero adeptov.“

NAJVÄČŠÍ NERVÁK: „Prvenstvo pôjde Borisovi Bojanovskému, ktorý by mimo basketbal, mimo zápasov a tréningov, mohol byť spomenutý aj ako najväčší pohoďák, ale na tréningoch niekedy chytí riadne nervy. Potom je to celkom zábava. V tesnom závese za ním je Patrik Adámik, ktorému, keď sa niečo nepodarí, tak je to až úsmevné.“

NAJVÄČŠÍ MANEKÝN: „Martin Bachan. Dokáže stráviť desiatky minút pred zrkadlom a upravovať sa. Vždy musí prísť najstajlovaný. Nie náhodou má v kabíne prezývku Fešák.“

NAJVÄČŠÍ KÁVIČKÁR: „Na kávičku chodíme viacerí. Aj medzi tréningami posedieť, pokecať. Ale asi Dado Abrhám – prosím napíšte, že Dado a nie David – si ju dokáže vychutnať a doma má perfektný kávovar, tak chodíme aj k nemu domov.“

O TITUL SA PRIČINILI

HRÁČI: David ABRHÁM, Patrik ADÁMIK, Martin BACHAN, Boris BOJANOVSKÝ, DeShawn FREEMAN (USA), Daniel CHABAN, Donte CLARK (USA), Viktor JURÍČEK, Eduard KOTÁSEK (ČR), Šimon KRAJČOVIČ, Tre McCALLUM (USA), Samuel SOLČANSKÝ, Samuel SZABÓ, Samuel VOLÁRIK. Na súpiske figuruje aj Samuel MISAL, no neodohral ani jeden zápas. Počas sezóny za Levice nastúpili aj Dominik ŠPAŇO, DaVonté LACY (USA) a Obie TROTTER (Maď.).

REALIZAČNÝ TÍM – športový riaditeľ: Gabriel FÖLDI. Generálny manažér: Ladislav GARAJ. Tréner: Michal MADZIN. Asistent: Ladislav LUTOVSKÝ. Kondičná trénerka: Zuzana FÖLDIOVÁ. Lekár: Gabriel FÖLDI. Masér: Pavol FRTÚS.

PREHĽAD MAJSTROV SLOVENSKA

1992/93 BK Davay Pezinok
1993/94 BC Prievidza
1994/95 BC Prievidza
1995/96 BK Inter Slovnaft Bratislava
1996/97 BK Slovakofarma Pezinok
1997/98 BK Slovakofarma Pezinok
1998/99 BK Slovakofarma Pezinok
1999/00 BK Slovakofarma Pezinok
2000/01 BK Slovakofarma Pezinok
2001/02 BK Slovakofarma Pezinok
2002/03 BK Chemosvit Svit
2003/04 E.S.O. Lučenec
2004/05 K-CERO SPU Nitra
2005/06 E.S.O. Lučenec
2006/07 Slávia TU Košice
2008/09 BK AX SPU Nitra
2009/10 AB Cosmetics Pezinok
2010/11 BK Astrum Levice
2011/12 BC Prievidza
2012/13 BK Inter Incheba Bratislava
2013/14 BK Inter Incheba Bratislava
2014/15 MBK Rieker Com-therm Komárno
2015/16 BC Prievidza
2016/17 Inter Bratislava
2017/18 BK Levickí Patrioti
2018/19 Inter Bratislava
2019/20 sezóna predčasne ukončená
2020/21 Spišskí Rytieri
2021/22 Patrioti Levice

 

Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.

Foto: Patrioti Levice FB, Lukáš Droppan