Anna Jurčenková dala basketbalovej reprezentácii zbohom už v roku 2018. Svoje rozhodnutie napokon zmenila, a tak je dnes najskúsenejšou členkou národného tímu, ktorý budúci týždeň zabojuje o postup na majstrovstvá Európy 2021. Kariéru 196 cm vysokej pivotky, ktorá je dnes oporou extraligových Young Angels Košice, zdobí dvanásť slovenských majstrovských titulov, jeden nemecký, jeden grécky a nepreberné množstvo skúseností z Euroligy, európskych pohárov i kontinentálnych šampionátov.

Na bilancovanie skvelej kariéry je ešte priskoro, aj vo veku 35 rokov si rodáčka z Prešova udržuje vysokú výkonnosť, a tak neprekvapuje, že jej rozhodnutie pomôcť v boji o postup, ktorý naše dievčatá zvedú 4. februára s Maďarskom a 6. februára s Holandskom v piešťanskej „bubline“, potešil aj reprezentačného trénera Juraja Suju a jeho asistenta Petra Jankoviča. Výrazne pomohla už vlani v novembri v Amsterdame. Pod dôležitú výhru 84:64 nad domácimi Holanďankami sa podpísala 11 bodmi, 10 doskokmi, 3 asistenciami a 2 blokmi.

Do reprezentácie prichádzate ako najskúsenejšia z tejto partie dievčat. Na medzinárodnom fóre, v európskych pohároch i reprezentácii ste toho zažili ozaj veľa. Ktoré z množstva spomienok sú pre vás tie najsilnejšie?

„Čo sa týka reprezentácie, bolo to vždy trocha iné. Menili sa tréneri i spoluhráčky. Nemám jednu vec, ktorú by som si okamžite vybavila, lebo každá fáza, každé majstrovstvá, mali svoje čaro. Takže jednu vec naozaj neviem vybrať.“

Skúsenosti z vás robia jednu z líderiek. Keď v kabíne či na ihrisku treba spoluhráčky trocha usmerniť, ste to vy, koho je počuť?

„Samozrejme, že človek sa viac ozve, s pribúdajúcimi skúsenosťami i vekom je odvážnejší. Ale nepreháňam to. Ak za mnou niekto príde a má záujem o radu, určite poradím, ale viac-menej je to na tréneroch, ktorí nám určia taktiku a my sa ju snažíme dodržiavať.“

V Košiciach ste obklopená spoluhráčkami, z ktorých mnohé sú na začiatku profi kariéry. Aj v „bubline“ vás budú sledovať mladé dievčatá snívajúce o tom, že raz budú hrať basket na vrcholnej úrovni. Čo by ste im poradili, ak si chcú udržať špičkovú výkonnosť tak dlho ako sa to darí vám? 

„Starať sa o seba. Životospráva je dôležitá. A obetovať život basketbalu, hoci to má, okrem výhod, aj svoje nevýhody. Niekedy je to na úkor osobného života. Keď sa rozhodnete stať sa profesionálom, musíte tomu prispôsobiť svoj život.“

Máte pred sebou ďalšiu výzvu. Do Piešťan si teraz idete po ďalšiu miestenku na európsky šampionát…

„Keď som sa rozhodla, že chcem pomôcť, tak by som rada pomohla práve k postupu na šampionát.“

Ak by to vyšlo, bola by to pre vás šiesta účasť na Eurobaskete, po Lotyšsku 2009, Poľsku 2011, Francúzsku 2013, Maďarsku a Rumunsku 2015 a Českej republike 2017. Počítame dobre, však?

„Áno.“

Už len ten výpočet je obdivuhodný… Keď si zaspomínate na toľké vrcholné podujatia, na všetky tie súboje, víťazstvá i prehry, nezlievajú sa vám spomienky dokopy?

„Ak sa k ním vraciam, tak si ich viem v spomienkach vybaviť. Ale vravím, vždy to bolo čosi iné, za tie roky sa stále menili tréneri i hrozne veľa hráčok. Bohužiaľ, nikdy som nezažila, aby sme hrali o medailu. Ale bojovali sme aspoň o postup do prvej štvorky. Možno najviac ma mrzí, že sme za Maroša Kováčika prehrali dôležitý zápas na šampionáte v Maďarsku. To isté sa ale prihodilo aj v Poľsku pod trénerkou Natáliou Hejkovou: mali sme dobré zápasy a len tesne nám ušiel postup. Veľmi sme sa ale tešili, už keď sme postúpili na šampionát. To sa na Slovensku vždy veľmi cenilo.“

Nedávno ste v rozhovore porovnávali extraligu: keď ste do nej v sezóne 2001/02 vstúpili, bola iná, nabitejšia a kvalitnejšia. Ale zmenil sa podľa vás nejako výraznejšie aj ženský basketbal na vrcholnej medzinárodnej úrovni od čias, keď ste v roku 2009 debutovali na Eurobaskete?

„Určite áno. Najmä mám pocit, že pokiaľ ide o naturalizované hráčky. Ako by ich mala už každá krajina. Mení sa systém, každý si vie takto dopomôcť k vyššej sile. Posledný rok už nehrám v európskych súťažiach, ale aj keď som sledovala tie bubliny, vidím veľa mladých basketbalistiek a reprezentácie sa menia. Keď to porovnám práve s mojim prvými majstrovstvami a pozriem, ktoré krajiny boli na čele vtedy a ktoré sú dnes, tak vidím, že sa to mení. Aj my, teraz v našej H-skupine, máme Holandsko. Pár rokov nazad ste o reprezentácii Holandska takmer nepočuli a teraz už robia súperkám problémy, majú svoju kvalitu. Čiže mení sa aj kvalita a úroveň reprezentácií.“

Čelili ste špičkovým protivníčkam a spolupracovali s mnohými osobnosťami nášho basketbalu. Sama ste sa takou osobnosťou stali. Keďže sa v rozhovore vraciame aj k tým spomienkam, na spoluprácu s kým z nich spomínate najradšej?

„Z dievčat sú mi asi najbližšie tie, s ktorými sme potom hrali spolu aj v Košiciach. Či už dávnejšie to bola Ivana Jalčová, alebo v posledných rokoch Zuzka Žirková, Barča Bálintová… S nimi som strávila asi najviac času.“

Už ste sa vyjadrili, že až sa raz rozlúčite s hráčskou kariérou, chcete sa venovať celkom inej oblasti. Financiám, ktoré ste aj vyštudovali. Naozaj dokážete dať basketbalu nadobro zbohom? 

„Každého to raz čaká. Nie je to ľahké rozhodnutie. Blížim sa k tomu a raz to rozhodnutie budem musieť spraviť.“

Narážame na to, či vás ozaj neláka zostať pri basketbale aj po skončení hráčskej kariéry, napríklad manažovať, trénovať, pracovať s mládežou… Teda či vás nebudeme vídať napríklad ako Zuzanu Žirkovú, ktorá trénuje dievčatá a dnes dokonca pôsobí ako asistentka pri basketbalistoch BKM Lučenec…

„Zatiaľ sa nevidím v pozícii basketbalovej trénerky, alebo asistentky. Človek síce nikdy nevie, kde skončí, ale aj tie dievčatá, ktoré sú dnes trénerky, ako „Žiro“, už predtým študovali trénerstvo a súvisiace veci. Ja som také kroky nikdy nerobila.“

TO JE BILANCIA!

Koľko má Anna Jurčenková vlastne majstrovských titulov? Rôzne zdroje uvádzajú rôzne údaje. Slovenská reprezentantka však má prehľad: slovenských titulov má tucet, po jednom prvenstve dosiahla v Nemecku a Grécku. Dvakrát bola vicemajsterkou Českej republiky a v Poľsku získala bronz. Jej obdivuhodnú bilanciu dopĺňa účasť na šiestich európskych šampionátoch, štarty v Eurolige či EuroCupe.