Po generácie sa na Slovensku zvykne vravieť, že viac hláv viac vie. Platí to aj v basketbale. Tréneri pracujúci pre Slovenskú basketbalovú asociáciu Martin Pospíšil a Richard Kamenský dali hlavy dohromady, aby spísali dokument Základná identita obsahujúci desatoro jednoduchých bodov, ktoré sú zamerané na rozvoj hráčov a hráčok a preto by si ich mal každý basketbalistka a basketbalistka osvojiť. Autori spolupracovali na ich koncipovaní aj s takou kapacitou, akou je naša najslávnejšia trénerská osobnosť, členka Siene slávy FIBA Natália Hejková.
ČO JE TO ZÁKLADNÁ IDENTITA?
Na otázku, o čo vlastne ide, odpovedajú tréneri Pospíšil s Kamenským už v úvode spomínaného dokumentu. Ide o jednoduché body zamerané na rozvoj hráča či hráčky a nie systému. O úspešnosti ich dodržiavania nerozhoduje talent a realizovať ich môže – či skôr musí – ktokoľvek na palubovke. Od trénerov sa očakáva, že ich budú dôsledne vyžadovať od každého, teda aj od najvýraznejších talentov. Túto základnú identitu tvorí celkovo desať bodov. Päť je ofenzívnych a päť defenzívnych.
V útoku ide o reakciu na zmenu vlastníctva lopty a protiútok, spacing, útočný doskok, zakončenie cez kontakt a elimináciu pasívneho (nič neriešiaceho) driblingu. V obrane potom o tlak na hráča s loptou, individuálnu zodpovednosť, prechodovú fázu do obrany, tlak na prvú prihrávku a prijatie kontaktu v obranných situáciách.
V defenzíve autori akcentujú ako prvý bod tlak na hráča s loptou: „Je veľmi jednoduché a účinné preferovať v mládežníckych kategóriách pasívny prístup k obrane na hráča s loptou. Prináša to medaily a výsledky. Ale našim cieľom je zlepšovať mladých hráčov/hráčky a preto chceme aktívny prístup. Nechceme dať útočníkovi priestor na ľahké rozhodovanie.“ A preto je dôležité, ako sa dočítame v Základnej identite, vyvinúť tlak na hráča s loptou (maximálne na predĺženú ruku). Nemá byť cieľom získať loptu, ale donútiť hráča urobiť chybu a zobrať mu komfortné rozhodovanie. Za veľkú chybu sa považuje, keď mladí hráči či hráčky nesprávne pochopia aktivitu na loptu a chcú ju získať za každú cenu a tým pádom strácajú svoj postoj.
Čo hovoria autori napríklad o útočnom doskoku? „Sú iba dve možnosti pre našich hráčov/hráčky v momente strely. Útočný doskok alebo zaistenie obrany. Neakceptujme „čumilov“, ktorí sa iba pozerajú, nejdú aktívne na útočný doskok a nekontrolujú obranný prechod.“ O pasívnom driblingu? „Naši hráči/hráčky by mali chápať. Múdry hráč/hráčka nepoužíva dribling, ktorý nič nerieši. Kedy používať dribling? Na vytvorenie výhody alebo na zlepšenie uhla pre prihrávku.“
Aj z tejto krátkej ukážky vidno, že nejde o žiadnu jadrovú fyziku a tak si je tieto zásady schopný osvojiť skutočne každý. Pritom dostať ich do krvi a systematicky ich dodržiavať môže niekedy samo osebe znamenať tenkú deliacu čiaru medzi úspechom a neúspechom, víťazstvom a prehrou.
NIE JE TO LEN KUS PAPIERA
Dodržiavanie princípov obsiahnutých v Základnej identite by malo byť samozrejmosťou pre všetky vekové kategórie, dokonca aj pre mužskú a ženskú reprezentáciu. „Napokon, podobne to má nastavené aj Česká basketbalová federácia, kde majú nastavenú identitu a je systematicky vyhodnocovaná pri každom tíme. Ale takto to, samozrejme, majú nastavené viaceré federácie, takže my nechceme byť a nebudeme výnimkou. Chceme urobiť veľký krok vpred,“ deklaruje tréner Pospíšil. Sledovanie dodržiavania týchto princípov by tiež malo slúžiť ako podklad pre budovanie databázy, ktorá taktiež vzniká a ktorú chcú autori predstaviť samostatne. Hráči a hráčky dosahujúci určité objektívne kritériá by následne mali získať status prospektu. Kluby aj basketbalisti a basketbalistky budú pritom dostávať spätnú väzbu, ako a na čom musia pracovať.
Nezabúdajme, že SBA má už dlhšie vytvorenú presnú metodiku, na ktorej pracoval ešte tréner Ivan Rudež. Vyšla pod názvom Obsahové štandardy basketbalovej prípravy pre vekové kategórie U12 až U18. Táto metodika je dôležitým aspektom budovania rozvoja mladého hráča. Tréner Pospíšil pripomína, že je v nej jasne definované, čo a ako reálne robiť s hráčmi a v ktorom veku a preto sa nik nemôže vyhovárať, že by pozornosť nebola venovaná aj tejto stránke.
Tréner Pospíšil akcentuje, že si veľmi želá, aby všetci pochopili, ako dôležité sú v modernom basketbale tieto body. S prosbou o spoluprácu pri formulovaní Základnej identity sa preto obrátil na viacerých špičkových trénerov, vrátane ikonickej euroligovej trénerky Natálie Hejkovej. Tá najprv konzultovala z Prahy, kde aktuálne pôsobí, jednotlivé body telefonicky a potom v mailovej komunikácii obratom pripojila niekoľko vlastných – a veľmi cenných – postrehov. Uviedla ich slovami: „Tieto body som vždy považovala za úplne kľúčové, aby som ich vštiepila mojim tímom. Možno sa zdajú jednoduché, ale dostať to do hráčok a hráčov je mimoriadne náročné a vyžaduje si to trpezlivosť a vyžadovanie na každom jednom tréningu, a to aj na úrovni Euroligy.“
S jej láskavým súhlasom uvádzame niektoré postrehy trénerky Hejkovej:
- V rýchlom protiútoku vyžadovať okamžitý prechod aj s loptou, krátky dribling (rýchly aktívny „push dribling“), s hlavou hore (aj u vysokých) a hlavne zakázať „detské” vracanie sa pre prvú prihrávku za majiteľa lopty. Robia to často aj euroligové hráčky.
- Zakončenie cez kontakt a celkové zvládanie kontaktných situácii, či už v obrane alebo v útoku, určuje rozdiel medzi dobrým a vynikajúcim hráčom.
- V obrane treba vštepovať zásadu, že nesledujeme len činnosť protihráča, ale snažíme mu vnútiť svoju vôľu, aby robil len to, čo chceme my, čo mu dovolíme. Tlak na hráča s loptou je kľúčový!
NAMIESTO ZÁVERU?
Kedysi Československo patrilo medzi basketbalové veľmoci. Dokázalo konštantne produkovať špičkových hráčov i hráčky a v medzinárodnej konfrontácii opakovane dosahovalo skvelé výsledky. Systémom práce s mládežou sa inšpirovali mnohé súčasné basketbalové veľmoci.
Časy sa však zmenili, samostatné Slovensko sprvoti prežívalo eufóriu zo skvelých výsledkov ženskej reprezentácie aj okamihy radosti z počínania našich zástupkýň v pohárovej Európe. Prišla však aj stagnácia a až príliš často počúvame, v čom naše družstvá – a individuality, ktoré ich tvoria – zaostávajú za konkurenciou z basketbalovo silných krajín. Aby sme si nemuseli zas a znova sypať popol na hlavu, ale pohli sa vpred, Základná identita stojí za preštudovanie a za to, aby si ju začali osvojovať naši hráči i hráčky, tréneri i trénerky. Čo poviete?
